%20(1).jpg)
Táto udalosť sa stala v roku 1941. Páter Mariano Pinho dostal list, v ktorom mu ako duchovnému vodcovi napísala ‚jeho ovečka‘, o čo ju prosil Pán Ježiš.
Jezuitský kňaz Mariano Monteiro Carvalho Pinho sa narodil 16. januára 1894 v Porte a do Spoločnosti Ježišovej vstúpil 7. decembra 1910. Jeho predstavení ho už ako kňaza poslali do Brazílie, kde v Colégio António Vieira, Bahia, učil a založil časopis Legionário das Missões.
Keď sa v roku 1923 vrátil do Portugalska, odišiel do Innsbrucku, kde študoval teológiu a neskôr absolvoval Univerzitu v Comillas v Španielsku. Bol významným prednášateľom, kazateľom a neúnavným propagátorom mariánskych kongregácií.
V roku 1931 sa prvýkrát stretol s Alexandrinou Mariou da Costa, charizmatickou ženou z Balasaru. Nasledujúci rok začal s jej duchovným vedením a Pán jej vtedy povedal: "Vo všetkom poslúchaj svojho duchovného otca. Ty si si ho nevybrala, bol som to ja, kto ti ho poslal."
V roku 1941 mu Alexandrina napísala, aby mu oznámila, o čo ju prosil Pán Ježiš: "Dcéra moja, v Lisabone žije jeden kňaz, ktorý má blízko k tomu, aby bol naveky zavrhnutý. Uráža ma strašným spôsobom. Zavolaj svojho duchovného vodcu a požiadaj ho o dovolenie, aby ťa nechal zvláštnym spôsobom trpieť za túto dušu."
Keď Alexandrina dostala povolenie, veľmi trpela. Cítila hrozné hriechy kňaza, ktorý nechcel nič vedieť o Bohu a bol pripravený ísť do večného zatratenia. Úbohá trpiteľka zakúsila sama na sebe pekelný stav, v ktorom sa tento kňaz nachádzal a naliehavo prosila: "Nie, do pekla nie. Ponúkam sa za neho ako obeť na aký dlhý čas budeš chcieť." Pritom počula meno a priezvisko kňaza.
Páter Pinho chcel vedieť viac a tak sa pýtal lisabonského kardinála, či mu nejaký kňaz nerobí práve veľké starosti. Kardinál bol otvorený a potvrdil, že má skutočne starosti o jedného kňaza a povedal jeho meno. Toto meno bolo naozaj rovnaké, aké povedal Pán Ježiš Alexandrine.
Prešlo niekoľko mesiacov. Don Davide Novalis rozprával Pátrovi Pinhovi neobyčajný príbeh. Don Davide práve usporadúval vo Fatime exercície, na ktorých sa zúčastnil jeden muž, veľmi nápadný svojim vzorným správaním. Posledný večer exercícií však tohto muža postihol srdečný záchvat. Žiadal kňaza, aby sa mohol vyspovedať a prijať sväté prijímanie. Krátko potom zomrel dokonale zmierený s Bohom a ukázalo sa, že to bol v civilnom oblečení odetý práve ten kňaz, za ktorého obrátenie Alexandrina tak ťažko bojovala.
