%20(1).jpg)
Archanjeli majú svoje vlastné mená, označujúce schopnosť ich činnosti, preto archanjel Gabriel má meno "Božia sila", a archanjel Rafael zasa "Boží liek".
Je nám známe, že k Panne Márii bol poslaný archanjel Gabriel, čiže ten, ktorého meno znamená "Božia sila" alebo "Boh ukázal svoju silu". Svojím zvestovaním oznamoval, že príde Ten, ktorý sa dobrotivo zjaví v poníženosti, aby porazil vzdušné mocnosti. Pán mocností a mocný v boji. Ale Gabriel bol aj zvestovateľom narodenia predchodcu Pána neveriacemu Zachariášovi.
Svätá Mária Magdaléna de‘Pazzi o tom hovorí: "Pochopila som, že pri narodení svätého Jána boli prítomní všetci svätí anjeli, a to preto, že tam bol Ježiš, v lone Panny Márie. Zdalo sa mi, že Ježiš dáva svätému Jánovi anjela Gabriela za anjela strážcu. Pýtala som sa na to Ježiša, a on mi povedal, že to je pravda, že archanjel Gabriel bol anjelom strážcom svätého Jána a povedal mi: ‚Ak všetkým tým, čo vládu, som dal archanjela, o čo viac som ho dal svätému Jánovi, ktorý mal byť mojím predchodcom."
Archanjel Gabriel sa jedného dňa ukázal aj mystičke Mechtilde Thallerovej a povedal jej: "Trpíš s Máriou, raduj sa aj so mnou. Ešte nikdy si sa nepomodlila korunku na počesť siedmich radostí Márie. Tak sa ju pomodli. Táto korunka je zdrojom veľkých duchovných radostí pre všetkých, ktorí sa ju modlia. Kráľovnej nebies to robí veľkú radosť. Oznám to aj svojim duchovným priateľom. Pozdrav ich v mene Ježiša a povedz im, že ich moja Kráľovná veľmi miluje, neustále nad nimi bdie, pretože šíria úctu ku mne a k všetkým anjelom, čo je pre Kráľovnú anjelov príčinou radosti, ktorá sa nedá vyjadriť."
Táto korunka je vlastne františkánsky, čiže sedemradostný ruženec, ktorého vznik sa podľa františkánskej tradície datuje do roku 1422, keď sa bratovi Jakubovi v Assisi zjavila Panna Mária. Jakub už ako malý chlapec zdobil obrazy Panny Márie venčekmi z kvetov, ktoré počas pasenia oviec natrhal a vlastnoručne uvil.
Neskôr vstúpil do františkánskeho rádu, ale vo svojej záľube už nemohol pokračovať, pretože ruže z kláštornej záhady sa smeli použiť iba pre oltáre kaplnky. Zo strachu, že nebude môcť dostatočne prejavovať oddanosť svojej Kráľovnej, radšej sa rozhodol rehoľu opustiť.
Vtedy sa mu vo videní zjavila Panna Mária a povedala mu: "Syn môj, nebuď smutný a neklesaj na duchu, že ti už nedovolia klásť vence z kvetov na môj obraz. Naučím ťa takú modlitbu, ktorá sa mi bude oveľa viac páčiť a pre tvoju dušu bude záslužnejšia. Namiesto kvetov, ktoré čoskoro uschnú, môžeš mi upliesť korunu z kvetov tvojich modlitieb a tá vždy zostane svieža."
Potom Panna Mária požiadala mladého brata, nováčika, aby sa modlil jeden Otče náš a desať Zdravas na počesť siedmich radostných udalostí v jej živote, ktorými sú: Zvestovanie, Navštívenie, Narodenie Ježiša Krista, Klaňanie troch kráľov, Nájdenie Ježiša v chráme, Vzkriesenie Pána Ježiša a Nanebovzatie Presvätej Bohorodičky. Videnie sa potom rozplynulo, ale do rehoľníkovej duše sa znovu vrátili pokoj, radosť a oddanosť. Hneď sa aj začal modliť, ako ho Svätá Panna naučila.
O niekoľko dní neskôr, keď sa takto modlil vo svojej cele, dnu náhle vstúpil novicmajster a našiel Jakuba kľačať, po jeho boku videl stáť anjela, ktorý plietol veniec z ruží. Po každej desiatej ruži vložil zlatú ľaliu. Anjel potom hotový veniec položil na Jakubovu hlavu.
Novicmajster pod svätou poslušnosťou žiadal, aby mu Jakub vysvetlil toto konanie a tak bol teda nútený odhaliť svoje tajomstvo, čím sa vlastne takto začala šíriť oddanosť najprv v komunite, neskôr aj v ostatných kláštoroch provincie Marches.
Raz, po niekoľkých rokoch, si novic Jakub pri vstupe refektára uvedomil, že sa zabudol pomodliť "svoju korunu". Poprosil o dovolenie odísť do chóru a tam odčiniť svoju zábudlivosť. Predstavený súhlasil, ale keď sa Jakub veľmi dlho nevracal, poslal poňho jedného rehoľníka. Ale ani ten sa nevrátil, poslal teda za oboma druhého rehoľníka a napokon aj tretieho. Všetci v refektári boli už hladní, jedlo pomaličky chladlo. Predstavený sa teda vybral zistiť, čo sa deje a v chóre sa mu naskytol obraz troch rehoľníkov, ktorí kľačali v extáze a kontemplovali, pričom archanjel Gabriel zbieral ruže a ľalie, vychádzajúce z úst novica Jakuba. Upletenú korunu, zviazanú zlatou niťou potom položil na hlavu sochy Panny Márie.
O svätom archanjelovi Rafaelovi sa dozvedáme z biblického príbehu o Tobiášovi. A pre tento príbeh ho voláme Božím lekárom. Ale s týmto svätým archanjelom sa mali možnosť stretnúť aj neskoršie narodení ľudia. Medzi takých patrí aj nemecká svätica Mária Crescentia Hössová, narodená 20. októbra 1682 v Kaufbeurene, v Bavorsku, ktorá patrila k riadnemu tretiemu rádu svätého Františka.
Mária mala od svojho detstva nebeské vízie. Asi aj preto, že pristupovala k Bohu skutočne ako dieťa. Keď nemohla ísť do kostola, schovala sa do nejakého kúta v dome, aby sa mohla slobodnejšie rozprávať s Bohom a s anjelom strážnym, ktorý sa jej občas zjavoval a radil jej, ako má pomôcť chudobným. A bol to práve anjel strážny, ktorý jej ako štrnásťročnej prezradil, že jedného dňa si oblečie františkánsky habit. A skutočne sa tak stalo. Mária bola v roku 1703 prijatá medzi františkánskych terciárov a v roku 1704 prijala meno Mária Crescentia. No napriek tomuto povolaniu sa nevyhla démonickému obťažovaniu.
Predstavená jej v roku 1721 v čase svätého prijímania nariadila, aby išla do kuchyne. Poslúchla a zatiaľ čo v kuchyni robila svoju prácu, celá ako zvyčajne pohltená Bohom, serafín jej priniesol Eucharistiu. Crescentia mala veľmi nežnú oddanosť k archanjelovi Rafaelovi a často vravela, že práve svätý archanjel Rafael ju povedie pred božský tribunál.
Krátko pred jej smrťou sa jej spovedník, otec Pamer, spýtal: "Matka, príde čoskoro svätý Rafael?"
S úsmevom odpovedala: "Už je tu." Vyslovila to zreteľne a to boli jej posledné slová. Mária Crescentia zomrela na Veľkú noc 6. apríla 1744.
Svoju skúsenosť so svätým archanjelom Rafaelom mal aj svätý Ján z Boha, zakladateľ hospicu v Granade, z ktorého neskôr vzišiel Rád milosrdných bratov.
Svätému Jánovi z Boha sa hneď na začiatku jeho práce v hospici zjavil anjel, ktorý mu povedal: "Ján, som archanjel Rafael, poslaný Bohom, aby som ti pomohol v tvojej charitatívnej práci. Pán mi zveril do opatery teba a všetkých, ktorí spolu s tebou budú slúžiť Pánovi. Viem podrobne o tvojich činoch a o almužnách, ktoré ti boli dané. Mám poslanie chrániť všetkých, ktorí budú uprednostňovať tvoje charitatívne skutky."
Pod takouto záštitou mohlo Jánovo dielo len prosperovať. Raz, keď Ján prechádzal ulicami Granady s hrncami polievky, obväzmi, liekmi a mastičkami, uvidel pod arkádou nešťastného muža vo veľmi biednom stave. Bolo nutné odviezť ho do nemocnice, ale ako? Jánovi sa totiž na chrbte hompáľal obrovský záchranársky batoh.
Vtedy sa zjavil archanjel Rafael. Vzal chorého nešťastníka do náručia, položil ho Jánovi na ramená, ktorý sa pod toľkou ťarchou zohol a pomaly kráčajúc sa obaja dostali do hospicu.
Inokedy, keď Jánovi došiel chlieb pre chorých, vybral sa do ulíc v nádeji, že nájde nejakého dobrodinca. Vtedy, počas jeho neprítomnosti vošiel do ošetrovne pekný mladý muž, oblečený ako Ján, s plným košíkom čerstvého chleba. Hneď ho aj rozdal chorým. Keď sa svätý žobrák neskôr vrátil utrápený a bezútešný s myšlienkou, že jeho chorí chudobní nebudú mať čo jesť, všetkých našiel nasýtených blažene spať.
Začudovanému svätému Jánovi z Boha sa ukázal svätý archanjel a povedal: "Brat môj, tvoríme jeden a ten istý rád, keďže sú muži, ktorí sa pod biednym habitom rovnajú anjelom. Vezmi si tento chlieb, ktorý ti posielajú nebesia!"
Masima - Verím a Dôverujem
