%20(1).jpg)
Cristina Montella - neskoršia sestra Rita Ducha Svätého, mala už v útlom veku mystické zjavenia, neskôr dostala stigmy a vo svojom tele prežívala umučenie Pána Ježiša. Nebola však na tieto bolesti sama, pridal sa k nej Páter Pio. Neskôr dostala milosť oslobodiť svojho otca z očistca. Videla svojho anjela strážneho, mala dar proroctva, vedela čítať v srdciach a tiež dar bilokácie, ale aj dar sprevádzať duše, v mene ktorých znášala bolesti očistca, do raja. Posledné roky svojho života sa živila už len Eucharistiou, ktorú často prijímala priamo z rany Ježišovho boku.
V predošlom článku už bolo spomenuté, že niektoré mníšky Ritu nemali rady. Nielen, že ju ponižovali, ale vraveli o nej, že je čudná a pokrytecká, aj preto sa Rita snažila držať svoj nadprirodzený život v tajnosti. Bývalá abatiša napísala do kláštora v Radinoli ohľadom situácie sestry Rity a povedala im: "Tu, medzi nami máme svätca. A tí, ktorí ju nemáte radi, robia tak, lebo je pre nich výčitkou."
O dvoch sestrách, ktoré s ňou veľmi zle zaobchádzali, Rita povedala: "Sestry Giuseppa a Cristina boli dobré, žiaľ, neuvedomovali si, že ich protivník použil ako nástroje," mierila tým na satana. Všetko, čo sa stalo, zostalo medzi múrmi kláštora, no Pán Ježiš jej povedal: "Každý chce byť videný, aby bol chválený. Moja "malá loptička" je namiesto toho vždy skrytá. Preto chcem, aby ťa každý spoznal. Ten, ktorému ťa zverím, bude prvý, ktorý ťa dá spoznať." Mal na mysli otca Teofila, ktorý sa v rokoch 1947 - 1963 stal jej duchovným vodcom a veril, že dary rady, proroctva a modlitby sestry Rity môžu pomôcť mnohým ľuďom a chcel, aby sa stretávala s inými rehoľníkmi a laikmi. V 60-tych rokoch však po jeho smrti zostali Ritine nadprirodzené dary skryté.
Pán Ježiš okrem toho Rite povedal: "Priveľmi neskoro si uvedomia poklad, ktorý majú medzi sebou. Uvedomia si to až vtedy, keď už nebudú mať čas."
Duchovné zážitky sestry Rity veľmi zapôsobili na otca Teofila, najmä jej spojenie s Pátrom Piom, s ktorým znovu prežila Kristove umučenie a v bilokácii robila misionárku po celom svete. Prikázal jej, aby všetko písala do zápisníka a za 15 rokov ich Rita napísala 105. Tieto zápisníky čítala aj abatiša Matilde Gazzarrini a niekoľko dôveryhodných mníšok v kláštore. Zápisníky sú stále uložené v kláštore Santa Croce, ale nie sú verejnosti prístupné.
Očitá svedkyňa sestra Maria Grazia Giunti napísala: "Diktoval jej anjel strážny. Rita sa posadila a pozerala na neho a vôbec sa nepozerala do zošita, hoci perom písala veľmi rýchlo. A keď dopísala, ani si to neprečítala."
Otec Teofilo bol presvedčený o pravosti Ritiných darov a chcel ju dať preskúmať iným. Páter Pio mu dal svoje pozitívne stanovisko v rozhovore so sestrou Ritou, skúmal ju aj páter Giovanni da Baggio, ktorý chcel vedieť, či sa Rita skutočne denne stretávala vo svojej cele č. 4 s Pátrom Piom. V roku 1949 ju požiadal, aby dala Pátrovi Piovi knihu, ktorú podpísal. O niekoľko mesiacov neskôr išiel do San Giovanni Rotondo navštíviť Pátra Pia. Na knihu medzitým celkom zabudol a keď sa chystal odísť, Páter Pio mu svojím charakteristickým humorom povedal: "Ctihodný otec, táto kniha je tvoja, ale nemal by si robiť takéto žarty."
V jeseni roku 1949 začalo skúmanie Rity po medicínskej stránke. Mali trvať sedem mesiacov. Vyšetrenia však nedokázali medicínsky vysvetliť jej stavy - migrény, zvracanie a nespavosť. Aj po psychiatrickej stránke sa ukázalo, že je normálna. O stigmách ale neexistuje žiadna správa, pretože okrem rany na boku boli ostatné skryté a keď ju vyšetrovali, zmizla aj rana v boku.
Sestra Rita nedokázala udržať žiadny pokrm v žalúdku, v 70-tych rokoch jej bolo prikázané jesť každý deň a ona poslúchla, čo pre ňu prestavovalo veľké utrpenie - bolo jej zle a musela zvracať. Anjel strážny jej utrel slzy a povedal: "Úbohá dcéra, aké pokánie!" Panna Mária jej vysvetlila, že sa jej to stáva preto, lebo jej telo už viac nepotrebuje potravu. Okrem toho trpela Rita nespavosťou a ďalšou chorobou, ktorú sprevádzali vysoké horúčky, niekedy až 52°C.
Pokusmi, ktoré na sestre Rite robili, iba zhoršili jej zdravotný stav. V roku 1949 ju poslali na kliniku vo Florencii. Sestra Eleonora Pieroni, ktorú abatiša zo Santa Croce vymenovala za "asistentku v prípade Montella", napísala abatiše z Radincoli: "Raz večer prišiel otec Pio s anjelom, aby jej ustlal posteľ, čím dal dobrú lekciu našim sestrám, ktoré na to zabudli. Dnes ráno jej po štyroch dňoch pôstu kňaz priniesol sväté prijímanie, ale v skutočnosti prijímala každé ráno sväté prijímanie od svojho anjela, alebo od samotného Pána Ježiša. Vykonala dve cesty do Florencie na kontroly. Matka, pomyslite, aké utrpenie. Museli jej vstreknúť do očí tekutinu, kvôli čomu veľmi trpela a celý deň bola slepá. Stalo sa to preto, že naša sestra vôbec nespí a jej oči sú vystavené veľa hodín nadprirodzenému svetlu, celkom odlišnému od prirodzeného svetla."
Masima - Verím a Dôverujem
