%20(1).jpg)
Kto príde do Sotto il Monte, vzdialenom asi 50 km od Milána, v provincii Bergamo, nájde tu tisícky tabuliek, ktoré tu zanechali veriaci z celého sveta, predovšetkým však v kostole, v ktorom bol "dobrý pápež" Ján XXIII. 25. novembra 1881 pokrstený.
"Ďakujem ti, pápež Ján, že si môjmu mužovi daroval radosť zo života", môžu si pútnici prečítať na jednej z mnohých tabuliek. Stačí zdvihnúť oči a uvidia ďalšie prejavy vďaky: "Som mladý muž z Lecce. Mám 17 rokov a som zúfalý. Sarah a ja sme sa pohádali. Zradil som jej dôveru a všetko sa zrútilo. Sám nemôžem žiť. Pomôž mi, aby mi odpustila, aby bolo všetko ako predtým a opäť som mohol byť šťastný v jej prítomnosti", vkladá svoju dôveru mladík do pápeža Jána XIII., ktorý bol krátko po blahorečení Pátra Pia vyzdvihnutý k úcte oltáru.
"Som rozvedený. Viem, že si to nezaslúžim, ale ty, ktorý si taký dobrý, drž ma blízko seba a pomôž predovšetkým môjmu synovi, ktorý je ťažko chorý. Uzdrav ho, pretože lekári nevedia, čo majú robiť a ja som zdesený z jeho bolesti," čítame na ďalšej z tisícok prosieb, napísaných na lístkoch. Veľké množstvo tabuliek ex voto, ktoré každý môže vidieť v kostole Sotto il Monte a okolitých miestach, svedčia o vyslyšaných prosbách.
"Som dieťa, ktorému je 11 rokov, a mám nádor. Vďaka dobrému pápežovi je to so mnou na dobrej ceste. Dúfam, že ma bude stále ochraňovať."
Jedného muža z Pescary (kde Ján XXIII. v roku 1973 údajne prelieval krvavé slzy), ktorého nádor bol už v konečnom štádiu, prehlásili lekári za nevyliečiteľného. Stal sa však zázrak a na príhovor pápeža bol náhle celkom uzdravený.
V marci 1988 postihla 29-ročnú herečku Francescu R. na mozgová príhoda. Jej matka sa vrúcne modlila k Jánovi XXIII. a dcéra bola tak náhle uzdravená, že lekári nemohli pochopiť, ako sa mohla vrátiť k výkonu svojho povolania.
28-ročný Claudio Crotti z Angery v severnom Taliansku podal túto správu o zázraku: "Ako desaťročný som sa s priateľmi hojdal na veľkej železnej hojdačke. Boli sme v nej štyria. Keď sme hojdačku silne rozhojdali, zrazu sa mi zatočila hlava a pred očami svojej matky som z nej vypadol, pričom hojdačka do mňa narazila. Utrpel som zlomeninu stehennej kosti. Mama ma dala odviezť do mestskej nemocnice, odkiaľ ma po dvoch dňoch previezli do nemocnice s lepším vybavením v Busto Arzizio, kde som mal zostať mesiac.
Spočiatku sa zdalo, že všetko prebieha normálne, ale nakoniec sa ukázalo, že je nutná operácia. Trvala 5 hodín a dostal som oceľové klince. Rana mala 37 stehov a keď som odchádzal z nemocnice, povedali mi, že už nikdy nebudem chodiť bez bariel. Navyše, noha ma stále veľmi bolela.
V tomto stave ma rodičia priviezli do Sotto il Monte, aby sa modlili k dobrému pápežovi Jánovi. Počas tejto púte sa stalo niečo, čo sa javí ako zázrak. Keď som bol v pápežovom dome, jedna rádová sestra ma vyzvala, aby som sa posadil na stoličku, ktorá patrila pápežovi. Všetci, ktorí boli v miestnosti, sa začali modliť. Potom som sa vrátil s rodičmi domov.
Bol som práve doma, keď mamička otvárala dvere jednej rehoľnej sestre. Tá ma neskôr požiadala, aby som jej ukázal svoju ranu, preto som vstal zo stoličky a keď som s stiahol nohavicu, mal som rovnaký pocit ako pri úraze. Zatočila sa mi hlava a v bezvedomí som spadol na podlahu. Vtedy sa mi zjavil pápež Ján, usmieval sa na mňa tak, ako som to videl na fotografii v Sotto il Monte.
Keď som znovu nadobudol vedomie, postavil som sa na obidve nohy bez toho, aby som si to uvedomil. Vtedy som spozoroval, že môžem normálne držať rovnováhu, akoby som nemal žiadny úraz." A chlapec začal pred očami svojej mamy behať.
Carlo Peros mal 36 rokov, bol pretekárskym lyžiarom, neskôr športovým novinárom. 18. augusta 1982 bol so štyrmi priateľmi v horách v Novom Zélande. Chceli ísť lyžovať, ale kvôli silnému vetru sa na dvoch autách vybrali do jedného prírodného parku. Carlo počas cesty zaspal a vôbec nevie, ako došlo k nehode, pri ktorej všetci jeho štyria priatelia prišli na mieste o život. Iba jediný on vyviazol celkom bez zranení.
Carlo vtedy nemohol vedieť, že v rovnakom okamihu na druhom konci sveta v Sotto il Monte jeho rodičia prosia budúceho svätého, aby sa ich syn vrátil z dlhej cesty zdravý.
Carlova mama, pani Giacomina Valsecchi, rozprávala: "Najskôr sme išli do kostola, potom do Camaitino, kde je dnes Jánove múzeum. Už niekoľkokrát sme boli na tomto mieste, ale teraz sme prišli s úmyslom, aby pápež Ján ochránil nášho syna.
V dome v Camaitino je jedna miestnosť, ktorej sa hovorí "Mapa sveta". Tam môj muž pristúpil k veľkému glóbusu, ktorý používal Ján XXIII. a hľadal na ňom Nový Zéland. Keď ho našiel, zvolal: "Leží presne u protinožcov." Bolo to práve vo chvíli, kedy sa stala tá strašná nehoda v Novom Zélende.
A Carlo Perosa dodal: "Určite by som bol tiež mŕtvy, keby krátko predtým môj priateľ nenavrhol, aby sme si vymenili miesta, že by chcel šoférovať."
Veľmi pozoruhodný je prípad rodiny Arsaga - otec pochádza z Mexika a matka je Nemka. Majú sedem detí. Pedro Arsaga bol v roku 1998 vysvätený za kňaza v kongregácii misionárov Svätého Ducha. Tento rád založil Páter Felix Rougier a mystička, matka deviatich detí, Maria Concepcion Carbera. Pedro potom pôsobil vo farnosti na predmestí Milána: "Ďakujem za svoje kňazské povolanie pápežovi Jánovi XXIII., pretože on stojí na počiatku mimoriadnych okolností, ktoré ma zaviedli sem, 50km od rodiska Jána XXIII."
Páter Pedro sa narodil ako syn katolíckeho otca a protestantskej matky. Rodina sa presťahovala z Ameriky do matkinej vlasti, do Nemecka. Páter o tom ďalej rozprával: "Pred pontifikátom Jána XXIII. boli vzťahy medzi katolíkmi a protestantmi dosť napäté. To sa vďaka charizme Jána XXIII. do značnej miery zmenilo.
Postava a svedectvo Jána XXIII. na nás tak zapôsobili, že sme sa všetci siedmi rozhodli vstúpiť do katolíckej cirkvi a náš príklad napokon nasledovala aj naša matka.
Konverzia mojej rodiny mi umožnila, aby som po tom, čo som sa stal vdovcom, vstúpil k misionárom Svätého Ducha a o päť rokov neskôr tiež moja sestra Marilen vstúpila do kongregácie sestier františkánok-misionárok. To je zázrak milosti, ktorý v našej rodine spôsobil Ján XXIII."
Existuje veľa rodín, ktoré boli zachránené vďaka príhovoru Jána XXIII. a dostali milosť zmierenia. Svedčí o tom množstvo zápisov v Sotto il Monte: "Pápež Ján, som tu, aby som sa ti poďakovala, že si vypočul moje modlitby. Dvakrát som sa na teba obrátila vo vážnych problémoch, ktoré si mohol vyriešiť len ty. Vďaka tvojej pomoci je naša rodina znovu pohromade! Pavla."
V závere ešte niekoľko zmienok
Ján XXIII. bol veľkým priateľom detí. Veriacim, ktorí sa zhromaždili k zahájeniu 2. vatikánskeho koncilu, v závere svojej reči povedal: "Až prídete domov, uvidíte tam svoje deti. Pobozkajte ich a povedzte im, že je to bozk od pápeža!"
Ján XXIII., ktorý bol pre svoju lásku označovaný ako Dobrý pápež, sa vo svojej dôstojnosti nevyhýbal ani humoru, ako svedčia dve príhody: Keď sa prvýkrát uvidel v zrkadle vo svojom novom rúchu, povedal s vďačným a kritickým pohľadom, že "tento muž bude v televízii katastrofa!", pričom neskôr povedal, že jeho prvé vystúpenie pred svetom bolo, akoby bol "novorodenec v zavinovačke."
Po svojom zvolení nový pápež rozprával príbeh o tom, ako v prvých týždňoch počas prechádzky počul, ako jedna žena nahlas zvolala: "Bože môj, on je taký tučný!" Nový pápež nenútene poznamenal: "Madam, sväté konkláve nie je práve súťaž krásy!"
23. septembra 1962 bola pápežovi Jánovi XXIII. diagnostikovaná rakovina žalúdka. Diagnóza, ktorá bola pred verejnosťou utajená, zredukovala po takmer ôsmich mesiacoch občasného krvácania do žalúdka pápežovu podobu. Počas týchto udalostí vyzeral bledý a unavený a v apríli 1963 naznačil svoj konečný osud, keď návštevníkom povedal: "To, čo sa stane všetkým ľuďom, sa možno čoskoro stane aj pápežovi, ktorý k vám dnes hovorí."
25. mája 1963 utrpel pápež ďalšie krvácanie a bolo potrebných niekoľko transfúzií krvi. Rakovina však prederavila stenu žalúdka a čoskoro sa objavil zápal pobrušnice. Pobočník Jána XXIII., Loris F. Capovilla na základe lekárskeho stanoviska oznámil, že sa už nič nedá robiť. Približne v tom čase sa prišli jeho žijúci súrodenci s ním rozlúčiť a 31. mája už rakovina pripútala Jána XXIII. na lôžko.
O 11:00 bol Petrus Canisius van Lierde ako pápežský sakristián pri lôžku umierajúceho pápeža, pripravený ho pomazať. Pápež začal vravieť posledné slová: "Mal som veľkú milosť, že som sa narodil do kresťanskej rodiny, skromnej a chudobnej, ale s bázňou pred Pánom. Môj čas na zemi sa blíži ku koncu. Ale Kristus žije ďalej a pokračuje vo svojej práci v Cirkvi. Duše, duše, ut omnes unum sint". Van Lierde mu potom pomazal oči, uši, ústa, ruky a nohy. Premožený citom, zabudol na správne poradie pomazania. Než sa s prítomnými naposledy rozlúčil, trochu mu Ján XXIII. pomohol.
Ján XXIII. zomrel na zápal pobrušnice, spôsobenej perforovaným žalúdkom, 3. júna 1963 o 19:49 miestneho času vo veku 81 rokov, čím sa ukončil historický pontifikát trvajúci štyri roky a sedem mesiacov. Zomrel práve vtedy, keď sa za neho skončila omša na Námestí svätého Petra, ktorú celebroval Luigi Traglia. Keď zomrel, rituálne mu poklepali na čelo, aby zistili, či je mŕtvy, a tí, ktorí boli s ním v miestnosti, sa modlili.
3. decembra 1963 mu americký prezident Lyndon B. Johnson posmrtne udelil Prezidentskú medailu slobody, najvyššie civilné vyznamenanie Spojených štátov, ako uznanie dobrých vzťahov medzi pápežom Jánom XXIII. a Spojenými štátmi americkými. Citát na medaile znie: Jeho Svätosť pápež Ján XXIII., oddaný Boží služobník. Všetkým občanom planéty priniesol zvýšený pocit dôstojnosti jednotlivca, bratstva človeka a spoločnej povinnosti vybudovať prostredie mieru pre všetkých ľudí.
Prosba k pápežovi Jánovi
Pápež Ján, obraciam sa na teba, otče dobra a nežnosti, milovaný a uctievaný pápež. Podpor moju vieru, veď ma k dobru, bráň ma pred zlom. Verím v teba a tvoje požehnanie; a prosím o tvoj príhovor za moje duchovné a materiálne potreby a tiež za všetkých ľudí, ktorí sú mi drahí a pre ktorých dúfam večné zdravie a spásu. Pozri sa z neba na svoje deti, ako si to urobil v ten októbrový večer, a pohladkaj ľudí, za ktorých ťa vzývam. Prosím o tvoj príhovor za Cirkev a za pokoj vo svete.
Pápež Ján, dovoľ mi, aby som ťa napodobňoval v čnostiach a slúžil Pánovi v pokore a poslušnosti jeho vôli, ako si to robil počas svojho života.
Svätý Ján XXIII., požehnaj celý svet. Amen.
Masima - Verím s Dôverujem
