%20(1).jpg)
Biskup Gregor nazývaný Divotvorca bol jedným z tých, ktorým podľa slov svätého Pavla boli vzácnou mierou dané dary milosti Ducha Svätého. Gregor oplýval darmi prorokovania, uzdravovania a konania zázrakov.
Dnes Gregor, no pri narodení Theodor, pochádzal zo vznešeného rodu v Novej Cézarei a jeho bohatí rodičia ho vychovávali v modloslužbe. V 14-tich rokoch sa po smrti otca stal polosirotou. Smrť otca ho bolela a začal premýšľať, či je pohanstvo naozaj tým pravým náboženstvom. Pretože jeho matka trvala na tom, aby pokračoval podľa vôle svojho nebohého otca v štúdiu a stal sa právnikom, venoval sa štúdiu rečníctva, najmä latinčiny, aby si tak otvoril cestu k výnosnému a čestnému zamestnaniu. V túžbe po vedomostiach mu prišli do ruky aj spisy o kresťanskom náboženstve a Theodor sa začal meniť. Naučil sa pohŕdať falošnými pohanskými bohmi. A hoci stále nebol kresťanom, predsa vychádzali na povrch jeho dobré vlastnosti - miloval pravdu, odmietal chváliť a hájiť klamstvo a bezprávie, jeho mravnosť bola taká útlocitná, že ak v spisoch naďabil na čosi nemravné, radšej to nečítal. Božia prozreteľnosť sa mladíkovi odmenila a osvietila jeho myseľ Božou pravdou.
V tom čase získal manžel jej sestry miesto vysokého štátneho úradníka v palestínskej Cézarei a bratia Theodor a Athenodor svoju sestru sprevádzali do nového bydliska, kde sa mali venovať štúdiu. Theodor tu spoznal Origena a stal sa jeho žiakom. Prezieravý učiteľ videl vo svojom žiakovi aj jeho bratovi nielen vlohy na štúdium, ale tiež šľachetné vlastnosti a snažil sa ich nielen vzdelať, no aj získať pre Ježiša Krista.
Theodor si zvykal na nový štýl životnej kázne a odriekavosti, učil sa poznávať vlastné chyby a mravné nedostatky, bdel nad svojimi náklonnosťami a učil sa ich ovládať. Spočiatku bolo preňho ťažké zrazu sa vzdať ctižiadostivých úmyslov, ale pod vedením láskavého učiteľa to čoskoro zvládol. A Origenes ho krok za krok uvádzal do spisov starých mudrcov, rečníkov i básnikov a poukazoval čo je v nich pravda a čo bludy. Neskôr s ním preberal Sväté písmo a vykladal mu kresťanské pravdy. Gregor, osvietený Božou milosťou si dal úmysel opustiť svet a zasvätiť svoj život hlásaniu a hájeniu kresťanskej pravdy.
Bola to však doba prenasledovania Cirkvi, ktoré vyhlásil cisár Maximus a Origenes ušiel v roku 235 do Kapadócie. Theodor sa zasa vybral na ďalšie štúdia do Alexandrie. V ľudnatom meste videl študujúcu mládež, ktorá si veľmi nepotrpela na mravnosť a to Theodora nebolo to pravé. Utiahol sa radšej do samoty a usilovne študoval, čo zasa klalo oči ostatným spolužiakom a dohodli sa, že Theodora pripravia o dobrú povesť a vážnosť. Pomstu zinscenovali na zhromaždení študentov, kde mal Theodor prednášku. Do miestnosti vošla žena, ktorá ho verejne žiadala o zaplatenie za rozkoš, ktorú si s ňou údajne užil.
Theodor nestratil duchaprítomnosť. Hoci to bol útok na jeho česť a nevinnosť, dôverujúc Bohu, pokračoval v prednáške a na nehanebnicu ani nepozrel. Obrátil sa jedného študenta a pokynul, aby jej sám dal, čo si žena praje. Radosť nežičlivcov bola veľká, ale zaraz spľasla. Sotva opovážlivá žena dostala peniaze, ovládol ju zlý duch, hodil ju na zem a lomcoval ňou tak strašne, že sa v tej chvíli priznala k zlomyseľnému klamstvu a úpenlivo prosila Theodora o odpustenie. Ten sa v mene Ježiša Krista modlil nad kajúcou hriešnicou a zlý duch ju opustil.
Po čase sa Theodor vrátil do Palestíny, kde sa opäť stretol s Origenom, dokončil štúdium a dal sa pokrstiť s predsavzatím, že krstné sľuby bude bedlivo zachovávať po celý život, prijal meno Gregor a vrátil sa domov. Príbuzní si mysleli, že sa vynikajúci študent bude uchádzať o verejný úrad, ktorý bude zdrojom slávy a bohatstva, no Gregor si zvoli celkom inú cestu života. Odišiel na púšť, aby v samote mohol slúžiť Bohu v prísnom zriekaní a staral sa o svoju spásu. Jeho učenosť a vzácne cnosti však nezostali dlho utajené. Biskup Fedimus sa o ňom dozvedel a s úmyslom uviesť ho do Cirkvi ho dal hľadať, no márne, lebo pustovník Gregor úmyselne menil miesta, aby sa vyhol vyrušovaniu zo strany ľudí.
Fedimus sa však plánu spraviť Gregora biskupom nevzdával. Keď sa Gregor dozvedel, že sám Boh chce, aby verejne pracoval na spáse duší, vyžiadal si trochu času na prípravu povolania, ktorému mal obetovať svoj život. Vtedy mal nebeské zjavenie, svätý apoštol Ján na príkaz Panny Márie učil pokorného Gregora kresťanské pravdy, najmä o tajomstve Najsvätejšej Trojice. Gregor potom hlásal toto učenie v okolí Novej Cézarei a preto bolo neskôr zachránené od ariánskych bludov. Biskup Fedimus ho potom vysvätil za biskupa.
Milostivý Boh obdaril svojho sluhu neobyčajnou divotvornou mocou. Počas cesty do Novej Cézarei ho zastihol prudký lejak a tak sa uchýlil do pohanského chrámu, ktorý bol známy pre veštenie. Keď vstúpil dnu, prežehnal sa a zlí duchovia zaraz odišli z chrámu a neodpovedali na otázka pohanského kňaza, aj preto, že Gregor tam zotrvával v tichej modlitbe. Keď sa na druhý deň vydal na cestu, pohanský kňaz ho dobehol a začal prosiť, aby napravil, čo pokazil svojou modlitbou v chráme. Keď to nepomohlo, prešiel k vyhrážkam, že ho udá cisárovi ako nepriateľa bohov.
Gregor mu odvetil, že má od svojho Boha moc, ktorou je povinný premáhať a ničiť neveru a diabolskú moc. Pohanský kňaz pochyboval o tejto moci a žiadal dôkaz, aby Gregor prikázal duchom vrátiť sa do chrámu a zasa veštili. Gregor mu dal lístok so slovami: Gregor satanovi: Vojdi! Pohanský kňaz sa vrátil do chrámu, položil lístok pod zápalný oltár pred modly, zapálil obetu a všetko staré sa obnovilo. Udivený pohanský kňaz sa rozbehol za Gregorom a vrhnúc sa na kolená ho prosil, aby ho vyučil vo viere a o pravom Bohu, ktorý vládne nad modlami.
Vysvetlil mu teda základné pravdy kresťanstva, no pohan sa o tom nemohol presvedčiť a teda ani uveriť. Gregor ukázal na veľkú skalu na ceste: "Ľudský rozum nemôže dokázať túto veľkú a vážnu pravdu, iba Boh zázrakmi svojej všemohúcnosti. Aby si uveril skrze zázrak, pozri!" Gregor prikázal skale, aby sa pohla z miesta a išla tam, kde ukázal pohan, čo sa aj stalo. Bol to skutočný dôkaz, ktorý pohanského kňaza presvedčil, dal sa pokrstiť a stal sa nielen Gregorovým učeníkom, ale neskôr i jeho diakonom.
Chýr o tomto zázraku sa bleskovo šíril, nečudo, že ľudia boli na Gregora zvedaví. Nová Cézarea bolo veľké, ľudnaté mesto, no bývalo v ňom iba sedemnásť kresťanov, zvyšok boli zarytí pohania, pohrúžení vo veľkých poverách a neprávostiach. Gregor ešte predtým ako odišiel na púšť, rozpredal svoj majetok a čosi aj daroval chudobným, takže mu nezostalo nič, aby si mohol zaobstarať nové obydlie. A vždy, keď dostal otázku - kde bude bývať, odpovedal: "Boh sa o mňa postará."
Aj teraz ho pri bráne mesta vítali niektorí mešťania a ponúkali mu ubytovanie. Za príbytok si zvolil dom Musona, bohatého mešťana a hneď začal horlivo pracovať. Ešte v ten deň sa Gregor prihováral zástupom a mnohí pohania sa obrátili. Na druhý deň ho hneď zrána čakalo pred domov veľké množstvo chorých, ktorých Gregor zázračne uzdravil vzývaním mena Pána Ježiša Krista. Svätému biskupovi sa v krátkom čase podarilo obrátiť na vieru také množstvo ľudí, že sa z poskladaných milodarov mohol postaviť chrám živému Bohu, ktorý Gregorovu prácu milostivo požehnával. Chrám bol postavený aj napriek cisárskemu zákazu, v ňom vyučoval novoobrátencov, slúžil sväté omše a vieru utvrdzoval udeľovaní svätých sviatostí. Počet veriacich každým dňom narastal.
Obyvateľom mesta však robila vrásky na čele rieka Lycus, ktorá škodila mestu povodňami. Keď opäť hrozilo, že zaplaví mesto, Gregor nechal svoju palicu na mieste, kde sa rieka zvyčajne vylievala. Z tejto palice vyrástol naozaj divotvorný strom, lebo zakaždým, keď sa vylievajúca dotkla jeho kmeňu, ustúpila späť. To nebol jediný zázrak... Keď sa inom mieste staval chrám, ktorý mal stáť pri veľkom skalisku, svätec tam v noci zašiel a skrúšene sa modlil. Bralo ustúpilo a stavba mohla pohodlne pokračovať.
Poradiť sa s Gregorom prichádzali aj pohania. Prišli za ním aj dvaja bratia, ktorí sa hádali o rybník, zdedený po rodičoch. Svätý biskup im navrhoval rôzne riešenia, ale nadarmo. Bratia boli voči sebe ešte viac nepriateľskejšie naladení a spor chceli napokon riešiť zbraňou. Svätý Gregor išiel v noci k rybníku a modlil sa ta, aby prekazil prelievaniu krvi. Rybník do rána vyschol a bratia sa rozdelili o pôdu rybníka v dobrom.
Obyvatelia Komana žiadali svätého Gregora, aby im posvätil biskupa. Túžili po biskupovi zo šľachtického rodu. Pri voľbe bol aj sám Gregor a radil im, aby nehľadeli na rod, ale milosť povolania. Vtedy jeden vznešený kresťan riekol: "Keď opovrhuješ urodzenými, neostáva iné, než aby si ustanovil za biskupa uhliara Alexandra." A dal ho priviesť. Uhliar bol každému na smiech, ale Gregor v ňom spoznal svätú dušu. Alexander bol totiž nielen urodzený, ale i vzdelaný a po rozhovore s ním potom ľudia videli, že okrem pálenia uhlia vie aj viac. Stal sa teda ich biskupom a to takým horlivým, že zomrel mučeníckou smrťou.
Gregor sa vyznačoval štedrosťou voči chudobným a biednym, pričom nehľadel na to, či je núdzny kresťan alebo pohan. Samozrejme, že sa to neobišlo bez zneužívania jeho dobroty. Aj dvaja Židia raz takto čakali na svätca, pričom jeden z nich sa robil, že zomrel a druhý žobral, aby ho údajne mohol pochovať. Gregor nemal pri sebe peniaze a tak aspoň položil svoj plášť na domnelého zomrelého. Keď odišiel, Žid začal svojho spoločníka duriť, aby už vstal, no ten bol už skutočne mŕtvy. Tento a ešte mnohé iné zázraky spôsobili, že v Novej Cézarei boli v krátkom čase samí kresťania.
Cisár Decius začal v roku 250 krvilačne prenasledovať kresťanov. Svätý biskup radil veriacim, aby hľadali záchranu v úteku do hôr. On sám sa s ostatným duchovenstvom pobral na púšť, kde ho pohanskí vojaci však vysliedili. Gregor aj s diakonom sa na kolenách modlili s rozpaženými rukami, aby sa modlitbou pripravili na smrť. Vojaci však vtedy videli namiesto nich dva duby a tak sa vrátili s tým, že na púšti niet živej duše. Sudca však neuveril a prikázal ho ďalej hľadať. Jeden vojak došiel k pustovni, kde našiel biskupa s diakonom. Pohan v tom videl Boží prst, prosil Gregora o požehnanie, dal sa poučiť o svätej viere a prijal svätý krst. Keď si sudca nemohol vyliať zlosť na biskupovi, vrhol sa ako zúrivec na veriacich. Gregor sa modlil a žiadny veriaci svoju vieru nezaprel. Po Deciovej smrti sa Gregor vrátil v roku 251 späť do mesta, kde pôsobil ako horlivý biskup až do svojich posledných dní.
Čoskoro mal na Gregorovom chrbte pribudnúť siedmy krížik, a cítil, že počet jeho dni sa kráti. Začal sa pripravovať na príchod smrti. Už bol oslabený, ležal na smrteľnej posteli, keď zdvihol hlavu a pýtal sa svojho diakona, koľko nevercov sa ešte nachádza v okolí Novej Cézarei. "Iba sedemnásť," dostal odpoveď. Gregor sa potešil: "Sláva Bohu! Zanechávam svojmu nástupcovi v biskupstve práve toľko pohanov, koľko kresťanov som našiel po svojom nástupe na úrad." Potom zvážnel a povedal: "Pretože som vždy žil na zemi ako cudzinec, nechcem stratiť toto meno ani po smrti. Nepatrí mi žiadne pohrebisko a žiadne miesto nech nenosí meno Gregor. Jediné miesto, na ktoré nie som žiarlivý, nemá ani najmenšiu príchylnosť k tejto zemi."
Predsa mu však bolo ľúto, že musí zanechať na zemi práve tých sedemnásť duší, ktoré žijú v tme nevery a modlárstva. Zložil teda ruky a modlil sa k Bohu za obrátenie ostatných pohanov, aj za vernosť svojho stáda. 17. novembra 270 usnul v Pánovi v túžbe po nebeskom kráľovstve.
Masima - Verím a Dôverujem
