%20(1).jpg)
Zbožný a učený kardinál Belarmin vo svojej knihe cituje ctihodného Bédu: "Anglicko bolo v našich dňoch svedkom jedinečného zázraku, ktoré možno prirovnať k zázrakom prvých vekov Cirkvi."
"Aby Boh vzbudil u živých strach zo smrti duše," pokračuje Béda ctihodný, "dovolil, aby sa človek po tom, čo zaspal spánkom smrti, vrátil k životu a odhalil, čo videl na druhom svete. Strašné, neslýchané detaily, o ktorých rozpráva, a jeho život v neobyčajnom pokání, ktorý zodpovedal s jeho slovami, vyvolali v celej krajine neskutočný dojem. Teraz zopakujem hlavné okolnosti tejto udalosti."
V Northumberlande žil muž menom Drithelm, ktorý viedol so svojou rodinou zbožný kresťanský život. Ochorel a mal čoraz väčšie bolesti, až choroba dosiahla vrchol a na veľkú bezútešnosť a smútok svojej manželky a detí zomrel. Celú noc strávili v slzách pri jeho mŕtvom tele. Nasledujúci deň sa zrazu pred jeho pohrebom stalo čosi neslýchané.
Zosnulý Drithelm náhle ožil a posadil sa v rakve. Prítomných sa pri tomto pohľade zmocnil obrovský strach, všetci sa rozutekali. Pri vzkriesenom mužovi zostala len jeho manželka, ktorá sa sama triasla, no on ju hneď upokojoval: "Neboj sa. Je to Boh, ktorý mi vracia život. Skrze mňa chce ukázať vzkrieseného z mŕtvych. Chcem ešte dlho žiť na zemi, ale môj život už bude celkom iný, než som viedol dosiaľ." Potom vstal a išiel priamo do kaplnky, kde sa dlho modlil.
Potom sa vrátil domov, ale len preto, aby sa rozlúčil s manželkou aj deťmi. Povedal im, že odteraz bude žiť len preto, aby sa pripravil na smrť a radil im, aby urobili to isté. Rozdelil majetok na tri časti, jednu dal deťom, druhú manželke a tretiu časť si vyhradil na almužnu. Keď túto časť rozdal chudobným a znížil sa tak na pokraj biedy, zaklopal na bránu kláštora a prosil opáta, aby ho prijal ako kajúceho rehoľníka, ktorý bude slúžiť všetkým ostatným.
Opát mu dal odľahlú celu, v ktorej žil po zvyšok svojho života. Svoj čas delil na tri cvičenia: modlitba, najťažšia práca a mimoriadne pokánie. Ani tie najprísnejšie pôsty neboli preňho ťažké. V zime ho videli ponárať sa do zamrznutej vody, v ktorej potom zostal celé hodiny v modlitbe, recitujúc celý Dávidov žaltár.
Drithelmov ponížený život, sklopené oči a črty naznačovali, ako je jeho duša veľmi zasiahnutá strachom z Božích súdov. Ustavične mlčal, hovoril len vtedy, keď ho vyzvali, aby porozprával ostatným, čo mu Boh zjavil po jeho smrti. Takto to opísal...
"Keď som opustil svoje telo, prijal ma jedna dobrotivá osoba, ktorá sa ma ujala. Tvár mala žiarivú a zdalo sa, že je obklopená svetlom." Prišiel do veľkého hlbokého údolia, ktoré malo obrovské rozmery, na jednej strane bol iba oheň, na ktorej boli ohniská a plamene, na druhej strane zasa ľad a sneh a s nevýslovným chladom a ľadovcovým vetriskom.
"Toto tajomné údolie bolo plné nespočetným množstvom duší, ktoré sa zmietané zúrivou búrkou vrhali z jednej strany na druhú. Keď už nemohli vydržať trápenie ohňom, hľadali úľavu uprostred ľadu a snehu, ale tam našli len nové mučenie a znovu sa vrhali doprostred plameňov."
Celkom strnulý Drithelm premýšľal o týchto neustálych ťažkostiach strašných múk, no kam sa pozrel, videl len množstvo duší, ktoré trpeli bez oddychu. Ich vzhľad mu nahnal strach. "Najprv som si myslel, že vidím peklo, ale môj sprievodca, ktorý kráčal predo mnou sa ku mne otočil a povedal: ‚Nie, to nie peklo zavrhnutých, ako si myslíš. Vieš, čo je toto za miesto?‘"
Drithelm nevedel a dostal odpoveď: "Vedz, že toto údolie, kde vidíš toľko ohňa a ľadu, je miesto, kde sú trestané duše tých, ktorí počas života zabudli vyznať svoje hriechy a odkladali spoveď. Vďaka nevysloviteľnému Božiemu milosrdenstvu mali to šťastie, že pred smrťou úprimne konali pokánie, vyznali svoje hriechy a znenávideli ich. To je dôvod, prečo nie sú zatratení a vo veľký deň súdu vstúpia do nebeského Kráľovstva. Niekoľké duše získajú vyslobodenie ešte pred týmto časom zásluhou modlitieb, almužien a pôstov, ktoré v ich prospech obetujú živí, a najmä vďaka svätej omši, obetovanej za ich úľavu."
Keď Drithelm dokončil rozprávanie, pýtali sa ho, prečo sa tak hrubo správa k svojmu telu, že sa ponára do zamrznutej vody. Odpovedal, že videl iné muky a chlad iného druhu. A keď jeho bratia vyjadrili údiv, že dokáže vydržať túto mimoriadnu askézu, povedal: "Videl som ešte prísnejšie pokánia." Drithelm až do dňa, keď sa Bohu zapáčilo povolať ho k sebe, neprestal sužovať svoje telo a hoci bol starý, neprijal žiadnu úľavu.
Táto udalosť vyvolala v Anglicku senzáciu, vďaka ktorej sa obrátilo veľa hriešnikov, ktorých sa Drithlemove slová dotkli a zasiahol ich aj jeho odriekavý život.
Učenec Bellarmin na záver dodáva: "Táto skutočnosť sa mi javí ako nesporná pravda, pretože okrem toho, že je v súlade so slovami Svätého písma: Teplo, úpal vysuší snehové vody, podsvetie však zasa tých, čo pášu hriech (Jób 24,19), ctihodný Béda to uvádza ako nedávnu a známu udalosť. Okrem toho nasledovalo obrátenie veľkého počtu hriešnikov, čo je znamenie diela Boha, ktorý je zvyknutý robiť zázraky, aby prinášal v dušiach ovocie."
Masima - Verím a Dôverujem
