Svätý Gerard Majella je patrónom nenarodených detí a nastávajúcich matiek a na jeho príhovor sa pripisuje množstvo zázrakov.
Gerard bol najmladším synom Domenica a Benedetty Majellových, ktorí už mali tri dcéry. Jediný mužský potomok - Gerard, sa narodil 6. apríla 1726 v Muro Lucano. Manželia tvrdo pracovali a matka Benedetta okrem toho vštepovala deťom lásku k Bohu a zbožnosti. Svoje deti brávala na svätú omšu do svätyne Panny Márie Milosti kedykoľvek mohla. Malý Gerard sa už ako trojročný zamiloval do sochy "krásnej pani s dieťaťom".
Keď chlapec trochu podrástol, chodil do svätyne sám. Keď tak spravil prvý raz, hneď po príchode domov kričal: "Mami, mami, pozri, čo mi to dieťa dalo!" Gerard držal v ruke kúsok chleba. Nikto tomu nevenoval veľkú pozornosť, ale matka sa o niekoľko dní neskôr rozhodla sledovať svojho syna, aby zistila, čo sa deje.
A to čo uvidela, bolo niečo také prekvapujúce a zároveň úžasné, až na chvíľu onemela. Benedetta videla, ako socha Panny Márie Milosti zdanlivo ožila a Dieťa, ktoré držala v náručí, sa zišlo dole hrať s Gerardom. Matka rýchlo z kostola odišla a keď sa Gerard vrátil domov opäť s kúskom chleba, mlčala.
Gerardovi zomrel otec keď mal dvanásť rokov a rodina sa ocitla v chudobe. Jeho otec bol krajčír a matka poslala syna učiť sa šiť, aby mohol pokračovať v otcových šľapajach. Po štyroch rokoch učenia mu ponúkli miesto v službe u miestneho biskupa z Lacedónie. Gerard potreboval peniaze a miesto prijal.
Biskup počul rôzne príbehy o Gerardovi a jeho láskavosti a o tom, ako sa vždy zastavil na návšteve u chudobných, pomáhal iným a dokonca im priniesol zvyšky, ktoré našiel na prelátovom stole. Mladý chlapec si získaval skvelú povesť za to, že bol sám sebou.
Keď biskup zomrel, Gerard sa vrátil k remeslu krajčíra. Svoje zárobky rozdelil medzi matku, chudobných a obety za duše v očistci. Jeho matka sa však o neho dosť bála, pretože bol chudý a krehký vzhľadom na to, že sa neustále postil a robil pokánie. Prosila ho, aby jedol, ale on odpovedal: "Mami, Boh sa postará. Pokiaľ ide o mňa, chcem byť svätý."
Gerard sa pokúsil pridať ku kapucínom, no tí považovali jeho zdravie za príliš krehké na to, aby čelil životu vyžadovanému Rádom. Nakoniec bol po mnohých modlitbách a naliehaní 1. mája 1749 prijatý ako laický brat do Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa, známej aj ako redemptoristi.
V kláštore znásobil svoju horlivosť a už po troch rokoch, 16. júla 1752 bol pripustený k sľubom. Modli sa a pracuj - bolo jeho heslo v kláštore. Rehoľu zachovával čo najdokonalejšie a najsvedomitejšie. Ježiša Krista v Najsvätejšej sviatosti a najblahoslavenejšiu Pannu Máriu miloval tak vrúcne, že už pri spomienke na nich prichádzal do vytrženia. Gerard slúžil reholi naplno, pôsobil v nej ako záhradník, sakristián, vrátnik, kuchár, tesár a samozrejme aj ako krajčír.
Utrpenie, ktoré musel znášať nielen na tele, ale i na duši, boli veľmi veľké, často sa podobal skôr mŕtvole než človekovi. Boh ho však za to oslavoval nespočetnými zázrakmi. Dá sa povedať, že jeho život bola nepretržitá reťaz zázrakov.
Deti sa k nemu hrnuli, aby si vypočuli jeho úžasné príbehy a naučili sa modliť. Raz, keď vedľa neho sedela veľká skupina a počúvala ho, malý chlapec spadol z útesu. Keď sa dostali k dieťaťu, mysleli si, že je mŕtve. Gerard povedal otcovi dieťaťa "To nič", potom nakreslil krížik na čelo dieťaťa a ono sa prebudilo. Bol to len jeden z mnohých Gerardových zázrakov, ktorých svedkami boli ľudia.
Gerard ochorel na tuberkulózu a zomrel 16. októbra 1755 vo veku iba 29 rokov. Jeho príhovoru sa pripisujú mnohé zázraky. Jeden vyniká ako dôvod, prečo sa stal známym ako patrón matiek. Niekoľko mesiacov pred smrťou navštívil rodinu; stratil vreckovku a jedno z dievčat si ju vzalo, aby mu ju vrátilo, ale povedal jej, aby si ju nechala, lebo jedného dňa ju bude potrebovať.
Po rokoch, keď už bola vydatá a mala porodiť, lekár si bol istý, že dieťa neprežije. Spomenula si na vreckovku a požiadala, aby jej ju priniesli. Keď si ju položila na kolená, bolesť zmizla a bez akéhokoľvek vysvetlenia porodila zdravé dieťa.
Gerard Majella bol blahorečený v roku 1893 pápežom Levom XIII. a svätorečený 11. decembra 1904 pápežom svätým Piom X.
Svätý Gerard Majella, modli sa za všetky nenarodené deti, ktorým hrozí smrť, a za všetky tehotné matky, nech sú kdekoľvek.