%20(1).jpg)
Brat Ján z La Verny slúžil svätú omšu za duše v očistci s takou horlivosťou a účinkom, že mu Boh ukázal, koľko mnoho duší išlo pre túto omšu do raja.
Raz slúžil františkánsky brat Ján svätú omšu deň po Všetkých svätých, za všetky duše zomrelých, ako to nariadila Cirkev. Svätú omšu obetoval s takou láskou a vznešené tajomstvo, ktoré je pre duše v očistci žiadanejšie než čokoľvek iné, čo sa môže pre nich urobiť, s takou súcitnou zbožnosťou, akoby sa rozplýval sladkým súcitom a bratskou láskou.
Keď zbožne pozdvihol Kristovo telo a obetoval ho Bohu Otcovi s prosbou, aby z lásky k jeho požehnanému Synovi Ježišovi Kristovi, ktorý pre vykúpenie duší visel na Kríži, sa mu páčilo vyslobodiť od očistcových trestov ním stvorené a ním vykúpené duše zomrelých.
V tej chvíli uvidel takmer nekonečné množstvo duší, vychádzajúce z očistca, vyzerajúce ako nespočetné množstvo iskier, ktoré vyletúvali z horiacej pece. Videl ich vstupovať do neba pre zásluhy Kristovho umučenia, ktoré je každý deň obetované za živých i mŕtvych v presvätej hostii, na veky vekov hodnej klaňania.
K františkánovi Jánovi z La Verny sa viaže aj nasledujúca udalosť. Keď bol brat Jakub z Fallerone, človek veľkej svätosti, ťažko chorý, brat Ján, prebývajúci v tom čase v kláštore v Masse, sa dopočul o jeho chorobe. Pretože ho miloval ako svojho drahého otca, začal v modlitbách za neho prosiť Boha, aby bratovi Jakubovi prinavrátil zdravie, ak by to malo byť lepšie pre jeho dušu.
Zotrvávajúc v tejto zbožnej modlitbe bol uchvátený do vytrženia a vo vzduchu uvidel veľký zástup mnohých anjelov a svätých nad chudobným príbytkom chorého brata Jakuba, ktorý bol v lese a ožiarený takým svetlom, že bol osvetlený aj okolitý kraj. A medzi týmito anjelmi uvidel chorého brata Jakuba, za ktorého sa modlil. Celý žiaril v belostnom rúchu. Medzi nimi uvidel tiež svätého Františka, ozdobeného svätými Kristovými ranami a veľkou slávou.
S veľkou rozkošou hľadel na tento blažený zástup svätých a skrze jedno zjavenie poznal spásu duše chorého Jakuba a dozvedel sa, že sa z choroby nevylieči, ale na ňu zomrie, no nepôjde hneď po smrti do raja, pretože sa bude musieť trochu očistiť v očistci.
Františkán Ján mal z toho zjavenia nesmiernu radosť a hovoril: "Brat Jakub, môj sladký otče, brat Jakub, môj sladký brat, brat Jakub, verný Boží služobník, brat Jakub, tovariš anjelov a spoločník blažených!" Vravel to dovtedy, až napokon precitol a hneď sa vybral za bratom Jakubom.
Keď ho zočil, videl, že sa mu veľmi priťažilo, len veľmi ťažko mohol hovoriť. Rozhodol sa ho potešiť a zdôveril sa mu o zjavení. Jakubova duša razom pookriala, tvár sa rozžiarila a s úsmevom mu milo ďakoval za dobrú zvesť, pričom sa mu so zbožnou oddanosťou odporúčal. Vtedy ho františkánsky brat Ján srdečne prosil, aby sa po svojej smrti k nemu vrátil a povedal mu o svojom stave, čo mu brat Jakub sľúbil, ak sa to bude páčiť Bohu. A po týchto slovách sa začala blížiť chvíľa odchodu... Brat Jakub odišiel z tohto sveta s radostnou a veselou tvárou.
Keď ho potom pochovali, brat Ján sa vrátil do kláštora v Masse a čakal na sľub brata Jakuba, aby sa k nemu vrátil v ten deň, kedy povedal. Ale v ten spomínaný deň, keď sa modlil, zjavil sa mu Pán Ježiš s veľkou družinou anjelov a svätých, no brata Jakuba medzi nimi nevidel. Veľmi horlivo ho teda začal odporúčať Pánovi.
Nasledujúci deň, keď sa znovu modlil, zjavil sa mu oslávený a veselý brat Jakub sprevádzaný anjelmi. Brat Ján mu povedal: "Ó otče, prečo si sa ku mne nevrátil v ten deň, ako si mi sľúbil?
Brat Jakub odvetil: "Pretože som mal potrebu nejakého očistenia, ale v tú hodinu, kedy sa ti zjavil Ježiš Kristus a ty si ma mu odporúčal, vypočul ťa a vyslobodil ma od všetkých múk. A vtedy som sa zjavil bratovi Jakubovi z Massy, svätému laikovi, ktorý posluhoval pri svätej omši a uvidel posvätenú hostiu, keď ju kňaz pozdvihol, obrátenú a premenenú v prekrásne živé pacholiatko a povedal som mu: ‚Dnes idem s týmto pacholiatkom do večného kráľovstva, do ktorého nikto nemôže ísť bez neho.‘" A po týchto slovách brat Jakub zmizol a odišiel do neba s celým blahoslaveným tovarišstvom anjelov a františkán Ján zostal veľmi potešený.
Spomínaný brat Jakub z Fallerone zomrel na vigíliu svätého Jakuba, v mesiaci júl, v kláštore v Mogliane, v ktorom po jeho smrti učinila Božia dobrota pre jeho zásluhy mnoho zázrakov.
