%20(1).jpg)
V talianskom meste Neapol je obľúbený nielen svätý Január, ale tiež svätý Charbel. V historickom centre mesta sa nachádza kostol San Ferdinando di Palazzo, ktorý sa 24. júla 2025 stal dejiskom udalosti, ktorú mnohí označujú za zázračnú.
V ten deň, 24. júla, sa v kostole konala svätá omša na počesť svätého Charbela, ktorú slávil tamojší farár Pasquale Silvestri. Jeho oddanosť k tomuto svätcovi začala takmer náhodne. Nepoznal ho, ale keď mu ktosi vyrozprával Charbelov príbeh, veľmi sa mu páčil a tak si z oddanosti k nemu zavesil do kostola jeho obraz.
S úsmevom spomínal, že hoci nikdy neveril na sny, stalo sa čosi, z čoho je stále ohromený: "Keď som si dal do kostola jeho obraz, v noci sa mi snívalo, že sa na mňa svätý Charbel pozerá a smeje sa." To na naňho spravilo dojem, pretože na každom obraze či fotografii, je svätý Charbel zobrazovaný ako veľmi vážny muž. Odvtedy sa rozhodol venovať sväté omše každý posledný piatok v júni a júli slávnemu libanonskému svätcovi.
Aj teraz bol kostol plný. Omše sa zúčastnilo asi 500 veriacich, ktorí sa na konci zhromaždili, aby prijali pomazanie "olejom svätého Charbela", ktorý sa v súčasnosti v Taliansku hojne používa. Tento olej požehnávajú maronitskí kňazi v kláštore Annaya severne od Bejrútu pri hrobe svätca a posielajú ho všade tam, kde oň žiadajú.
Keď monsignor Silvestri pomazal zhromaždený dav, videl, že nádoba s olejom je takmer prázdna. Obával sa, že olej dôjde skôr, ako stihne pomazať všetkých prítomných. "Otočil som ampulku hore dnom, aby som si namočil prst do posledných kvapiek," povedal a potešil sa, že hoci mal obavy, podarilo sa mu pomazať každého, kto o to požiadal.
Potom automaticky vrátil ampulku do puzdra a až vtedy si uvedomil, že je znovu plná. Pre istotu si na ňu posvietil a zistil, že "oči ho neklamú". Ako sám neskôr povedal, vie, že nie je zázračný pracovník, ale v tomto prípade išlo o výrobu materiálu, a je to veľmi vážna vec, zdôraznil a v súlade s kánonickým právom to nahlásil úradu svätca.
Svedectvo napísal v oficiálnom liste s pečiatkou a dátumom 27. júla. Bolo adresované otcovi Eliasovi al Jamhourymu, prokurátorovi a postulátorovi Maronitského rádu v Libanone. Ešte predtým pre istotu vyzval svojho spolupracovníka Lea, aby dosvedčil zázrak. Leo sotva veril vlastným očiam: olej v tej malej fľaštičke musel vzhľadom na veľký počet prítomných ľudí určite dôjsť. Potom ukázal ampulku všetkým prítomným a povedal im, čo sa stalo. Videli ju a môžu potvrdiť pravdivosť opísaných udalostí.
Na druhý deň po udalosti navštívila kostol skupina libanonských pútnikov a požiadali ho, aby mohli ovoňať olej. Na ich úžas nádoba vydávala výraznú vôňu libanonských cédrov, ikonického symbolu vlasti svätého Charbela a jeho mníšskej jednoduchosti zakorenenej na Východe.
Niekoľko hodín pred "zázrakom" s olejom, sa stala iná "zázračná vec". K farárovi Silvestrimu pristúpila mladá, asi 20-ročná žena z tamojšej farnosti a povedala mu, "že sa v to ráno vďaka svätému Charbelovi vyliečila z nádoru prsníka. Bol úplne čistý a lekári si mysleli, že je to nemožné.
24. júl 2025 sa zdá ako zázračný. Ráno sa uzdravila mladá žena a popoludní prišlo na svätú omšu pôsobivé množstvo ľudí a ako mons. Sivestri priznáva, neboli na také množstvo pripravení. Keď sa neskôr rozchýrila zvesť o "zázraku oleja", dostal asi päť alebo šesť podobných svedectiev, ktoré požiadal, aby ich tiež zapísali.
Kňaz však zdôrazňuje, že "zázraky sú zaznamenané v evanjeliu a v Božom slove" a to, čo sa stalo v jeho kostole, "potvrdením toho, čo už vieme".
Svätý Charbel je zvláštnym mostom medzi Východom a Západom a tiež je známy tým, že od Boha získava zázraky nielen pre katolíkov, ale aj pre moslimov a nasledovníkov iných náboženstiev. Katolícka cirkev zaznamenala a vyšetrila tisíce zázrakov pripisovaných jeho príhovoru. Už počas svojho života sa tešil pozoruhodnej povesti zázračných uzdravení medzi tými, ktorí k nemu prichádzali o pomoc.
Libanonský svätec, kňaz a pustovník maronitského obradu, zomrel 24. decembra 1898. Blahorečil ho pápež svätý Pavol VI. 5. decembra 1965 a kanonizoval ho ten istý pápež 9. októbra 1977.
Svätý Charbel, narodený 8. mája 1828 ako Youssef Antoun Makhlouf, pochádzal z Beqaa-Kafra, dediny neďaleko starobylých libanonských "Cédrov Božích", ktoré sú uctievané po stáročia a dokonca sa spomínajú v Biblii. Stal sa maronitským mníchom a pustovníkom, známym svojím prísnym životom modlitby, pokánia a hlbokej duchovnej múdrosti. Jeho hrobka v Annayi v Libanone je jedným z najnavštevovanejších kresťanských pútnických miest na Blízkom východe.
Masima - Verím a Dôverujem
