%20(1).jpg)
Svätý Ján Krstiteľ vyzýval ľudí na pokánie. Kajúcnici zo všetkých spoločenských skupín mali napraviť svoje zmýšľanie a svoj život. Ale jeho "tvrdé slová" nevyhovovali každému. Herodes ho už raz dal odviesť z miesta, kde krstil a niekoľko týždňov ho zadržiaval u seba v zajatí v domnienke, že Ján zmení svoje zmýšľanie. Ale pre množstvo ľudu, ktorí tam prichádzali, aby počúvali Jána, ho znovu prepustil.
Ján sa vrátil na svoje miesto pri Ainone, kde tiež krstil a opäť k nemu prichádzalo množstvo ľudí - celé sprievody z Arábie s ťavami a oslami, stovky ľudí z Jeruzalemu i Judei. Zástupy prichádzali a odchádzali. Prišli tam aj Herodes a jeho žena so sprievodom vojakov.
Herodes tam putoval znovu, pretože Ján teraz učil jasnejšie a s oveľa väčšou silou než dosiaľ. Herodes ho rád počúval, a chcel vedieť, či Ján niečo proti nemu nepodnikne. Jeho žena však iba čakala na príležitosť, aby ho dohnala k najkrajnejšiemu činu voči Jánovi. S Herodesom tam cestovala len zo ľstivosti. Herodes sa potom uchýlil do starého zámku na kopci, sedel na stupňovitej terase a jeho žena, obklopená svojimi spoločníkmi a strážcami sedela na vankúšoch pod baldachýnom.
Ján volal k ľudu, aby sa na Herodesa nehnevali pre jeho manželstvo, majú si ho ctiť, ale nemajú ho napodobňovať. Tieto slová Herodesa tešili, ale aj hnevali. Ján rozprával neopísateľnou silou, vyzeralo to, akoby chcel vykonať ešte to posledné vo svojom živote.
Svojim učeníkom tiež povedal, že sa jeho čas čoskoro naplní, ale oni ho nemajú opustiť, ale až bude uväznený, majú ho navštevovať. Ján tri dni nejedol ani nepil, iba hovoril o Ježišovi a Herodesovi predhadzoval jeho cudzoložstvo. Jeho učeníci ho úpenlivo prosili, aby sa osviežil a na chvíľu prerušil svoju činnosť, no Ján vedel, že sa jeho zajatie už blíži a preto hovoril s takým zápalom a súčasne sa aj lúčil. Oveľa viac ohlasoval Ježiša, ktorý teraz príde a Ján bude musieť ustúpiť a majú sa obrátiť na Ježiša.
Potom rozoslal svojich učeníkov s posolstvom na rôzne miesta, ostatných prepustil a odobral sa do svojho stanu, aby sa tam modlil. Už sa stmievalo, keď asi dvadsať vojakov obstúpilo stan a jeden po druhom vstupovali dnu. Ján im povedal, že ich pokojne bude nasledovať, pretože vie, že jeho čas už prišiel a on musí urobiť miesto Kristovi. Nemusia ho vôbec spútať, pôjde s nimi dobrovoľne a môžu ho pokojne odviesť, aby nenarobili žiadny rozruch.
Keď Jána odvádzali, mal na sebe svoje drsné rúcho a vzal si so sebou aj svoju palicu. Najprv ho odviedli do jednej veže pri Hesebone. Tam sa pred Jánovým väzením zhromaždilo mnoho ľudí a stráže mali čo robiť, aby ich odohnali. Vo väzení boli v strope veľké otvory, Ján stál v svojej kobke a rozprával mocným hlasom, takže ho ľudia vonku počuli. Vojaci ho preto odviedli do väzenia v Macheronte, ležiacom vysoko na príkrej skale.
K Herodesovi už niekoľko týždňov prichádzali hostia, najmä z Tiberiady. Konali sa tam slávnosti a bohaté hostiny. Blízko zámku bola okrúhla otvorená budova, kde prebiehali zápasy zvierat i zápasníkov a predvádzali sa tam aj bujné tance. Tanečníci, ku ktorým sa pripojila aj dcéra Herodias, Salome, tancovali v prítomnosti svojej matky pred kovovými zrkadlami.
Ján sa v poslednej dobe mohol voľne pohybovať vo vnútri zámku a aj jeho učeníci mohli prichádzať a odchádzať. Niekoľkokrát dokonca mohol v zámku verejne kázať a vtedy ho počúval aj Herodes. Bola mu sľúbená sloboda, ak bude súhlasiť s Herodovým manželstvom, ale aspoň o ňom nebude nikdy hovoriť. Ján však naďalej zotrval vo svojich rečiach.
Herodes si napriek zmyslel, že v deň svojich narodenín udelí Jánovi slobodu, ale jeho družka premýšľala celkom inak. Herodes chcel, aby bol Ján počas slávností verejne viditeľný, aby sa pred hosťami blysol, že jeho väzenie je ľahké, ale sotva sa začali hostiny, zavládli na nich všetky neresti a Ján už potom neopúšťal svoj žalár a svojim učeníkom prikázal, aby sa tiež stiahli.
Dcéra Herodias si so svojou matkou veľmi dobre rozumela. Bola v plnom kvete a nosila veľmi drahé šaty. Herodes sa už dlhšiu dobu pozeral na ňu žiadostivými očami a matka na tomto vybudovala svoj plán. Herodias bola veľmi nápadná, ale aj drzá a využívala všetky prostriedky, aby sa ešte viac dostala do popredia. Navyše už nebola mladá, no v tvári mala čosi ostré a diabolské, na čo sa muži radi pozerali. "Vo mne to ale vzbudzovalo vôľu a ošklivosť, ako krása nejakého hada," rozprávala Katarína Emmerichová. "Nemôžem ju k ničomu prirovnať, aj keď poviem, že vyzerala celkom ako staroveká bohyňa."
Herodias a jej spoločníčky stáli na vyšších galériách jej obydlia a pozerali dolu na Herodesa, obklopeného bohatými hosťami, ako za pozdravu spievajúcich zborov prechádza po kobercoch k víťaznému oblúku, na ktorom stáli chlapci a dievčatá s rôznymi hudobnými nástrojmi. Keď vystúpil po stupňoch k oblúku, vyšla mu v ústrety tancujúca Salome a odovzdala mu korunu, ktorá zahalená priehľadnou prikrývkou ležala medzi lesknúcimi sa ozdobami, a ktorú niesli deti jej sprievodu. Tieto deti boli oblečené v tenkých úzkych odevoch a mali na sebe čosi na spôsob krídel.
Salome mala na sebe dlhé, priehľadné, lesklé rúcho, na chrbte nariasené lesklými sponkami. Na rukách mala zlaté kruhy, šnúrky perál a malé venčeky z peria. Krk aj hruď mala pokrytú perlami a jagavými retiazkami. Tancovala pred Herodesom, ktorý bol celkom unesený a zaslepený, bolo badať jeho obdiv k Salome, ale rovnako ako všetci jeho hostia, povedal jej, že by mu túto radosť mala pripraviť aj zajtra.
Začala sa hostina a Ján sa v kobke kľačiac, s rozpaženými rukami a pohľadom k nebu modlil. Všetko okolo neho bolo naplnené svetlom. Keď sa všetci nasýtili a napili, prosili Herodesa, aby znovu dovolil Salome tancovať. Herodes sa posadil na trón a okolo neho sa zhromaždili jeho dôverní priatelia. Salome prišla s niekoľkými tanečníčkami, mala na sebe priehľadné šaty a vlasy jej pretkávali perly a drahokamy, pričom časť jej v lokniach poletovali okolo hlavy. Mala korunu a tancovala uprostred ostatných tanečníkov. Jej tanec napodobňoval najnebezpečnejšie vášne.
"Po jej boku som uvidela diabla, akoby sám krútil a ohýbal všetky jej údy, aby vyvolávala tieto píšerné stavy." Herodesa to všetko celkom uchvátilo a celkom bol jej tancom omámený. Keď skončila, postavila sa pred jeho trón, ale ostatné dievčatá tancovali ďalej a upútavali pozornosť hostí, takže iba najbližší z nich počuli, ako sa jej Herodes spýtal: "Požaduj odo mňa čokoľvek chceš, chcem ti to dať! Áno, ja ti prisahám! Aj keby si požadovala polovicu mojej ríše, čo odo mňa žiadaš?" Salome odvetila, že sa chce spýtať svojej matky, čo si má priať a odišla do matkinej sály.
Tá jej nakázala, aby si vyžiadala Jánovu hlavu na mise. Salome sa ponáhľala späť k Herodesovi a povedala mu: "Chcem, aby si mi ihneď dal Jánovu hlavu na mise!" Herodes sa zarazil, ale Salome mu pripomenula jeho prísahu. Hneď potom dal zavolať kata a prikázal mu, aby sťal Jána a hlavu dal na mise Salome.
Kat odišiel a po chvíľke ho nasledovala aj Salome. Herodes so svojimi spoločníkmi odišli zo sály. Vyzeral, ako by mu nebolo dobre. Bol veľmi zarmútený a ako bez zmyslov sa prechádzal v najvzdialenejších komnatách. Slávnosť však naďalej pokračovala.
Ján sa práve modlil. Kat a jeho pomocník nechali vstúpiť dovnútra oboch vojakov, ktorí strážili prístup k Jánovi. Salome so svojou slúžkou čakali v predsieni dlhého väzenia. Slúžka podala katovi zahalenú misu červenou šatkou. "Kráľ Herodes ma posiela, aby som doniesol tvoju hlavu na tejto mise jeho dcére Salome," povedal kat Jánovi, ale on ho nenechal dohovoriť, zostal kľačať, obrátil sa k nemu hlavou a povedal: "Viem, prečo prichádzaš. Vy buďte mojimi hosťami, ktorých som tak dlho očakával!" Znovu odvrátil hlavu a modlil sa ďalej pred kameňom, pred ktorým sa vždy kľačiac modlieval.
Kat mu sťal hlavu zvláštnym nástrojom, vyzerajúcim ako pasca na líšku. Najprv mu však dali okolo krku železný kruh a potom jednou ranou mu režúce železá prešli krkom a oddelili hlavu od tela. Ján zostal kľačať, hlava odskočila na zem a trojnásobne vystreknutý prúd krvi pokropil Jánove telo i hlavu, bol tak pokrstený vlastnou krvou.
Katov pomocník však zdvihol hlavu za vlasy, posmieval sa jej a položil ju na misu, ktorú držal kat a doniesol ju čakajúcej slúžke. Prijala ju s radosťou aj utajovanou hrôzou. Salome niesla svätú hlavu na mise, zahalenej červenou šatkou. Slúžka išla pred ňou a svietila jej na cestu, prechádzali podzemnými chodbami, zatiaľ čo misu držala placho ďaleko pred sebou a svoju ozdobenú hlavu odvracala nabok.
Herodias jej vyšla v ústrety z klenutej miestnosti akejsi kuchyne pod zámkom, strhla šatku zo svätej hlavy a hanobila ju. Potom vzala zo steny, kde viseli ostatné kuchynské nástroje, ostrú kuchynskú ihlu a prebodla mu jazyk, tvár i oči a nohou ju vykopla guľatým otvorom dole do priekopy, kam sa odhadzoval odpad a zvyšky z kuchyne.
Potom sa v sprievode svojej dcéry vrátila na slávnosť, akoby sa nič nestalo. "Videla som, že sväté telo zakryli kožou, ktorú zvyčajne nosieval a potom ho obaja vojaci položili na jeho kamennú posteľ." Títo vojaci boli dojatí, boli však odvolaní a uväznení, aby nemohli hovoriť. Všetkým, ktorí o tom niečo vedeli, bolo uložené najprísnejšie mlčanie.
Hostia na Jána nemysleli a tak po istú dobu zostala jeho smrť utajená, pričom bola rozšírená aj správa, že Ján dostal slobodu. Päť ľudí, ktorí vedeli o Jánovej smrti, bolo uväznených - obaja strážnici, kat, jeho pomocník a Salomina slúžka, ktorá prejavovala súcit. Pred väzenie boli postavené iné stráže, a jedlo im nosil jeden Herodesov dôverník, aby nikto nemal o tejto udalosti ani tušenie.
Masima - Verím a Dôverujem
