%20(1).jpg)
Anjezë Gonxhe Bojaxhiu, známejšia ako Matka Tereza, bola albánsko-indická katolícka mníška, a tiež zakladateľka Misionárok lásky. Narodila sa v Skopje, ktoré bolo v tej dobe súčasťou Osmanskej ríše a vyrastala v zbožnej katolíckej rodine.
Narodila sa 26. augusta 1910 a pokrstená bola hneď na druhý deň, aj preto neskôr považovala 27. august, dátum svojho krstu, za svoj "skutočný dátum narodenia".
Teréziu už v ranom veku fascinovali príbehy o živote misionárov a ich službe v Bengálsku, a po dovŕšení dvanástich rokov nadobudla presvedčenie, že by mala viesť náboženský život. Toto jej odhodlanie sa posilnilo 15. augusta 1928, keď sa modlila vo svätyni Čiernej Madony z Vitiny-Letnicë, kam sa vybrala na púť. V tom istom roku odišla z domu, aby zasvätila svoj život službe Bohu. Keď v roku 1948 začala s misionárskou prácou s chudobnými, do denníka si zapísala, že jej prvý rok bol plný ťažkostí. Bez príjmu žobrala o jedlo a zásoby a počas týchto prvých mesiacov prežívala pochybnosti, osamelosť a pokušenie vrátiť sa do pohodlia kláštorného života.
"Náš Pán chce, aby som bola slobodnou mníškou, odetou chudobou kríža. Dnes som sa naučila dobrú lekciu. Chudoba chudobných musí byť pre nich taká ťažká. Keď som hľadala domov, kráčala som a kráčala, až ma boleli ruky a nohy. Myslela som si, ako veľmi ich musí bolieť telo i duša, keď hľadajú domov, jedlo a zdravie. Potom ma prišla pokúšať útecha z Loreta [jej bývalej kongregácie]. ‚Stačí povedať slovo a všetko bude opäť tvoje,‘ hovoril Pokušiteľ. ... Zo slobodnej voľby, môj Bože, a z lásky k tebe túžim zostať a konať, čokoľvek je tvoja svätá vôľa vo mne. Nedovolila som, aby mi vyšla jediná slza."
Matka Tereza poznala život do "špiku kostí", ale ako sama hovorí: "Nikdy, ani na okamih nepochybovala o existencii Boha. Viem však, že sa to niektorým ľuďom stáva." Ak nastanú také chvíle, a chceme znovu nájsť vieru v Boha, svätá Terézia nám radí toto: "Ak chceš znovu nájsť vieru v Boha a nadviazať s ním osobný kontakt, začni najskôr pomáhať druhým. Prejav im svoju lásku a to ti zaistí milosti, ktoré premenia tvoju dušu."
Zároveň dodáva, že láska a viera sa dopĺňajú a pravá viera sa prejavuje predovšetkým v láske. Ľudia strácajú vieru, pretože dovoľujú, aby ich ovládal egoizmus a honba za peniazmi. V takom prípade nám radí: "Ak túžiš po tom, aby si sa naučil veriť a milovať, pozeraj sa na Ježiša. Odovzdávaj sa mu denne v modlitbe a celkom mu dôveruj ako dieťa. Iba tak zmiznú tvoje pochybnosti a budeš mať v srdci pokoj.
Ježiš povedal: ‚Ak nebudete ako deti, iste nevojdete do Božieho kráľovstva.‘ Prijímaj, čo ti Boh ponúka, a odplácaj sa mu hlbokou vďačnosťou. Ak ťa Boh obdaroval bohatstvom, snaž sa, aby si ho dobre využil, a podeľ sa oň zvlášť s tými, ktorí nemajú nič. Vždy sa snaž rozdeliť s druhými, pretože i malá pomoc môže zachrániť človeka od zúfalstva. Pamätaj – neusiluj sa pre seba o viac než to, čo potrebuješ. Prijmi to, čo dostávaš."
Denne sa teda máme odovzdávať Ježišovi v modlitbe. Terézia začínala modlitbu vždy v tichosti, "pretože Boh rozpráva v tichosti srdca. Boh je priateľom ticha a my sme povinní mu načúvať, pretože najdôležitejšie nie je to, čo hovoríme v modlitbe my, ale čo nám chce povedať on."
Modlitba je pokrmom duše, a vďaka nej si zušľachťujeme srdcia. Čisté srdce môže vidieť Boha, môže s Ním hovoriť a vidieť Ho vo svojich blížnych. Mať čisté srdce znamená byť otvorený a úprimný vo vzťahu k Bohu a nič pred ním neskrývať.
Matka Tereza nám preto odporúča: "Ak hľadáš Boha a nevieš, kde začať so svojím hľadaním, nauč sa modliť. Usiluj sa o to, aby si sa modlil každý deň. Hľadaj Boha v tichosti, v modlitbe. Klaňaj sa mu prítomnému v Eucharistii, a potom ho nájdeš v trpiacich, ktorí potrebujú tvoju pomoc."
Modliť sa môžeme vždy a všade. "Ak sa budeme modliť, dostaneme odpoveď na všetky otázky, ktoré nás trápia. Bez modlitby by som nedokázala pracovať ani pol hodiny. Boh ma obdaruje silou práve vďaka modlitbe," hovorí svätica a odporúča začínať každý deň modlitbou. Máme sa obrátiť na Boha ako dieťa. V prípade, že sa nám zdá, že nie sme schopní sa modliť, môžeme Mu povedať: "Príď Duchu Svätý, veď a osvecuj môj rozum, aby som bol schopný sa modliť."
"Počas modlitby ďakuj Bohu za všetky dary, pretože každá dobrá vec pochádza od neho. Každá je jeho darom pre teba. Môžeš sa modliť Otče náš, Zdravas‘, Mária, Verím v Boha, ruženec a všetky všeobecne známe modlitby. Ak uveríš v Boha a silu modlitby, zvíťazíš nad všetkými pocitmi pochybností, strachu a osamelosti, ktorým ľudia všeobecne podliehajú. Usiluj sa o každodennú modlitbu. Ona rozširuje srdce, ktoré sa otvára Bohu, a Boh sám sa k nám skláňa ako dar. Proste a hľadajte, a vaše srdce bude také veľké, že bude schopné prijať Boha a uchovať si ho ako svoje vlastníctvo."
Milosť začína doma, preto je veľmi dôležitá aj rodinná modlitba. Ak sa budeme spolu modliť, zostaneme spolu, budeme sa vzájomne obdarovávať láskou, akou Boh obdarováva každého z nás. Deti je nutné učiť modlitbe a rodičia sa majú modliť spolu s deťmi.
Na našej ceste k plnosti šťastia je nevyhnutne potrebná jedna vec - spoveď. Tento dar spovede by sme mali poriadne využívať, lebo je úkonom pokory, sviatosťou lásky a odpustenia, v ktorej Ježišovi dovoľujeme, aby nás zbavil všetkého, čo nás rozdeľuje a ničí. A aj pri spovedi platí, že k nej máme pristupovať s veľkou prostotou - ako deti.
"Ak ťa niečo trápi, choď na spoveď a očisti svoje srdce, pretože Ježiš ti prostredníctvom kňaza všetko odpúšťa. Aký obdivuhodný je tento Boží dar, vďaka ktorému môže ten, kto je obťažený hriechom, pokľaknúť v spovednici a už za chvíľu odísť celkom očistený! Každý večer pred spánkom si musíš urobiť spytovanie svedomia (nevieš, či sa dočkáš rána!).
Všetko, čo ťa trápi, čo zaťažuje tvoje svedomie, musíš vyznať v spovednici a potom napraviť. Ak si napríklad niekomu niečo ukradol, postaraj sa, aby si mu to vrátil. Ak si niekomu ukrivdil, ihneď ho odpros, neodkladaj to. Ak je to nemožné, aspoň to vyznaj pred Bohom, že to veľmi ľutuješ. Je dobré ísť na spoveď a oslobodiť sa od tiaže, ktorá nás tlačí. Je dobré mať čisté srdce."
Hriech kráča s nami, je v nás. Nesmieme podľahnúť znechuteniu a zúfalstvu, ale musíme veriť v nežnú Božiu lásku. Sme preňho drahocenní, keď nás tak nežne miluje, že nás utvoril vo svojich dlaniach. Preto keď máme pocit, že naše srdce puká bolesťou, spomeňme si, že sme pre Neho drahocenní. Miluje nás, volá nás menom, sme jeho vlastníctvom.
Nemali by sme zabúdať, že Boh je milosrdným Otcom všetkých ľudí. Sme jeho deťmi a vždy nám odpúšťa, oslobodzuje a uzdravuje nás, keď sa k nemu obrátime. Ale prvý krok musíme spraviť sami: pozrieť sa do svojho vnútra, zísť až do jeho hlbiny, či v ňom nie je nepriateľstvo voči niekomu, ktorému nedokážeme odpustiť. Lebo darmo prosíme Boha o odpustenie, keď sami neodpustíme.
Modlime sa teda aj za to, aby sme dokázali odpúšťať tým, ktorí nás zranili, či ktorých nemilujeme. Odpustime im tak, ako bolo odpustené nám.
Sväté Terézia hovorí, že sme stvorení pre lásku. "Tak veľmi hladujeme po Bohu! Preto sa s nami Ježiš delí o svoj božský život a lásku tým, že sa nám dáva v Eucharistii za pokrm. V nej ho stretávam, dostávam, milujem a potom ho objavujem a slúžim mu v tých najchudobnejších z najchudobnejších. Môj život by bol prázdny, keby som neprijímala každý deň sväté prijímanie. Len vďaka horlivej modlitbe a svätému prijímaniu môžeme žiť s Ježišom a pre Ježiša v našich úbohých. Nemôžeme oddeliť svoj život od Eucharistie. Ľudia sa nás pýtajú, odkiaľ čerpáme radosť a silu robiť to, čo robíme. Všetko získavame od Ježiša Krista, prítomného v Eucharistii. Preto je Eucharistia centrom nášho života. Bez Ježiša by som nebola schopná prežiť ani deň, ba ani hodinu svojho života."
Ježiša nemôžeme nasledovať bez prijatia kríža. Utrpenie nie je trest, ale znamenie, že sa približujeme k Ježišovi trpiacemu na kríži. Znak toho, že On nás môže pobozkať, ukázať nám svoju lásku, darovať nám podiel na jeho poslaní. "Nikdy nedovoľte, aby ste v noci utrpenia zabudli, že v spojení s Ježišom Kristom sa utrpenie stáva cestou, ktorá vedie do radosti zmŕtvychvstania."
Masima - Verím a Dôverujem
