Humorista svätý Ján XXIII.

Svätý Ján XXIII. patril k najvýznamnejším pontifikom v cirkevných dejinách, a to nielen z duchovného ale i svetského pohľadu. Zo všetkých titulov, ktoré svet dal tomuto pápežovi, je azda najznámejší a najpriliehavejší titul "pápež pokoja".

Svätý Ján XXIII. mal pre každého nielen múdre slová, ľudskosť a dobrotu, ale najmä úsmev, ktorý mu neschádzal z tváre ani keď trpel bolesťami pri rakovine žalúdka. V rannej modlitbe Jána XXIII. sa tiež nachádza prosba "o iskru humoru, ktorý je taký potrebný". Táto prosba naznačuje, akú úlohu v duchovnom živote prisudzoval Ján XXIII. humoru. A že nebol skutočne žiadny suchár, svedčia aj niektoré príhody...

Hneď po zvolení za pápeža, priviedli Jána XXIII. do "kaplnky sĺz" v blízkosti Sixtínskej kaplnky, aby si odložil kardinálsky odev a prezliekol si bielu pápežskú kleriku. Pre túto príležitosť sú vždy pripravené tri kleriky – malá, stredná a veľká. Ján XXIII. sa však nevošiel ani do tej najväčšej, takže ju museli rozpárať a rozšíriť. Zatiaľ čo sa ju ceremoniári snažili špendlíkmi a ihlami aspoň trošku prispôsobiť jeho postave, pápež si s úsmevom povzdychol: "Je vidieť, že si krajčíri podľa všetkého nepriali aby som sa stal pápežom."

Raz sa vybral navštíviť jedného chorého kňaza do rímskej nemocnice Ducha Svätého. Podišiel k hlavným dverám, stisol zvonček a trpezlivo čakal, kým mu otvoria. Keď ho sestra vrátnička zbadala, srdce od ľaku takmer prestalo biť. Ale stisla bzučiak, vpustila Jána XIII. dovnútra a utekala po predstavenú. 

Matka predstavená sa tiež hlboko rozrušila, takú vzácnu návštevu ešte v tejto nemocnici nemali. Chcela sa hneď predstaviť a v rozrušení vyriekla: "Som predstavená Ducha Svätého."

Pápež sa zasmial a povedal: "Tak ďaleko som to ešte nedotiahol. Som len zástupca Ježiša Krista."  

Vzťah veľmi schopného štátneho sekretára, kardinála Dominica Tardini bol s pápežom Jánom XXIII. výborný, i keď sa ich povahy občas dostávali do zvláštnych situácií. Sekretár Tardini mal svoju kanceláriu priamo pod pracovňou pápeža. A keď mal zlú náladu a nepáčilo sa mu niektoré z pápežových rozhodnutí, oslovoval pápeža ako "ten hore". 

Vo Vatikáne sa nič neutají a tak sa to dostalo aj do pápežových uší. Zavolal teda k sebe Tardiniho a povedal mu: "Chcel by som s vami niečo vyjasniť. "Ten hore" je Pán, Otec Nebeský v nebi. Ja som iba "ten na poslednom poschodí", takže vás prosím, aby ste si nás nemýlili!"  

Stalo sa, že Ján XXIII. menoval do funkcie jedného biskupa. Keď sa s ním po istom čase stretol, novomenovaný biskup sa mu sťažoval, aké má starosti pri vykonávaní svojej funkcie a ako často nemôže pre tieto starosti ani spať.

Pápež ho pozorne počúval a potom mu povedal: "Drahý otec biskup, nič si z toho nerobte! Keď ma zvolili za pápeža, tiež som pre podobné starosti nemohol spať. Až sa mi raz v noci ukázal anjel a povedal mi: ‚Ale Janko, nerob sa takým dôležitým!‘ A odvtedy som spal dobre."

Inokedy Ján XXIII. vyriekol: "Často sa mi stáva, že sa v noci strhnem zo sna a začnem rozmýšľať o nejakom vážnom probléme a rozhodnem sa, že musím o ňom povedať pápežovi. Potom sa prebudím a spomeniem si, že ja som ten pápež."

Pápeža Jána XXIII. ešte nosili na pápežských nosidlách. Hneď na začiatku svojho pontifikátu sa pýtal, aký je plat týchto nosičov. Úradníci sa zarazili, dosiaľ sa žiadny pápež o také veci nezaujímal. A ešte viac boli prekvapení, keď pápež nariadil zvýšenie ich platov s týmto odôvodnením: "Musia dostať pridané za pápežskú nadváhu!"

S nosidlami sa spája aj ďalšia príhoda. Pápežskí nosiči rozprávali, že sa pápež Ján XXIII. raz posadil na pápežské nosidlá a čakal, až bude donesený na slávnosť. Nosičom sa ale nepodarilo upevniť k nosidlám jednu rukoväť, ktorej sa pri nejakom náraze skrivila jej kovová objímka. Keď to pápež videl, navrhol, že zostúpi a pôjde pešky.

Hlavný komorník ho však prosil, aby počkal, že sa to hneď opraví. Všetci prítomní spolu s pápežom pozorne sledovali nosičovu snahu to opraviť. Čas bežal a stále nič.  

Jeden z nosičov si preto vyzul črievicu a začal ňou silou búchať do rukoväti, až konečne dosadla na miesto. Všetci si s úľavou vydýchli a nosiči sa chopili svojej práce. No kým zdvíhali pápežove nosidlá, Ján XXIII. ich napomenul: "Dávajte pozor! Pamätajte na to, že pokým som bol kardinálom, bol som poistený, ale teraz, keď som pápežom, už to poistenie neplatí."

Humorom nešetril ani pri audienciách a návštevách. Pri jednej audiencii pre francúzskych parašutistov vychvaľoval pápež odvahu oddielu. Vojaci stáli hrdo pred pápežom, ale on ich tiež upozornil, že nedeľná návšteva kostola sa mu páči ešte viac, než neohrozenosť: "Keď tak horlivo dbáte, ako padať podľa predpisov z neba, predsa by som nechcel, aby ste nakoniec zabudli, ako sa tam dostanete."

Keď ho navštívila delegácia z jeho bývalého pôsobiska Benátok, pápež sa zaujímal: "Ako to tam teraz vyzerá?"

"Stále sú problémy, Benátky sa prepadajú," odpovedali hostia.

"A to, aj keď tam nie som?"

Jeden z kanadských hosťov sa pri audiencii so záujmom spýtal Jána XXIII.: "Koľko ľudí pracuje, tu vo Vatikáne?"

"Polovica," odvetil lakonicky pápež.

O pápežovi Jánovi XXIII. bolo známe, že sa rád prechádza. Keď si raz vyšiel na prechádzku po Ríme, začul, ako nejaká žena, prekvapená jeho obéznosťou povedala: "Pane, ten je ale tučný!" 

Pápež sa otočil a nevinne poznamenal: "Madam, mali by ste vedieť, že konkláve nie je súťažou krásy."

Keď mu jeden z vatikánskych úradníkov hlásil, že nechal opraviť plot okolo záhrady, lebo ho ľudia tajne pozorovali, keď sa tam prechádzal, pápež sa na oko začudoval: "A to tak hrozne vyzerám?"

Je známe, že pápež Ján XXIII. mal jednoduchý roľnícky pôvod. Raz o chudobe svojej rodiny vtipne poznamenal: "Existujú tri spôsoby, ako sa môže muž zruinovať: ženy, hazardné hry a roľníctvo. Môj otec si vybral najnudnejší spôsob."

"Dobrý pápež" si veľmi rýchlo získal srdcia ľudí. Raz počas jedného dôležitého sviatku slúžil Ján XXIII. vo Vatikáne slávnostnú svätú omšu, ktorú prenášala televízia i rozhlas. Na to však bolo potrebné 3500 kilowattov energie. Vatikánske generátory boli v tom čase schopné vygenerovať iba 2100 kilowattov. Zamestnanci rímskej elektrárne však štrajkovali. Pápež ich prosil, aby dodali do Vatikánu aspoň potrebné množstvo na prenos. Šéf štrajkujúcich na to povedal: "Áno! Pre pápeža Jána to urobíme. On nám priniesol svetlo a my mu ho teraz vrátime."

Pápež Ján XXIII. mal aj titul "pápež pokoja". Svetový mier mu naozaj ležal na srdci. Počas svojho pontifikátu nepremeškal ani jednu príležitosť zdôrazniť jeho potrebu a upozorňoval ľudí na podmienky, bez ktorých sa pokoj vo svete nedá udržať. 

Najväčší ohlas na celom svete spôsobilo jeho vianočné posolstvo, ktoré predniesol na vlnách Vatikánskeho rozhlasu 21. decembra 1961. Odzneli v ňom, okrem iných, aj tieto stále aktuálne, nadčasové slová: "V súčasnosti - vravíme to s ľútosťou a otvorenosťou - tlač nezriedka spolupracovala na príprave ovzdušia nenávisti, rozhorčenia a nepriateľstva.

Aj vy, zodpovední štátnici, čo dnes máte v rukách osudy ľudstva, ste krehkí a smrteľní ľudia. Na vás sa s úzkosťou upierajú oči vám podobných, ktorí sú skôr vaši bratia, ako poddaní. Mocou, ktorú sme dostali od Ježiša Krista, vám hovoríme: Preč, preč so sugesciou sily! Traste sa pri myšlienke, či azda nevyvoláte nevypočítateľnú reťaz činov, výrokov a utajeného hnevu, ktorá by sa mohla zakončiť nerozvážnymi a nenapraviteľnými skutkami. Dostali ste veľkú moc, nie na to, aby ste ničili, ale budovali, nie na to, aby ste rozdeľovali, ale zjednocovali, nie na to, aby ste vyvolávali plač, ale aby ste dali prácu a bezpečnosť..."

Svätý Ján XXIII. mi imponuje nielen humorom jemu vlastným, ale tiež tým, že "sa skutočne nebral priveľmi vážne", vedel si robiť žarty aj zo seba, ale tiež preto, že mu na srdci naozaj ležalo dobro, ku ktorému vyzýval a stále svojím odkazom vyzýva nás všetkých:

"Je smutné žialiť nad zlom a nestačí ho odsúdiť, aby sa odstránilo. Treba chcieť, konať a vyzdvihovať dobro. Načim pred tvárou sveta ohlasovať dobrotu, aby prenikla dovnútra a ovládla celý individuálny a spoločenský život. Dobrý má byť jednotlivec. Dobrá má byť rodina, v ktorej nech blčí vzájomná láska ako plameň v cvičení sa vo všetkých čnostiach. Dobré má byť napokon aj ľudstvo - chcieť pokoj a odstraňovať prekážky, ktoré sa mu stavajú do cesty." 

Svätý Ján XXIII. oroduj za nás! 

Masima - Verím a Dôverujem