%20(1).jpg)
Poľský katolícky kňaz Stanislaw Papczyński od Ježiša a Márie založil Mariánsky rád Nepoškvrneného počatia Panny Márie, prvý poľský rád pre mužov a je všeobecne známy tiež svojou pomocou chudobným dušiam v očistci, najmä tým, ktoré zomreli na bojových poliach a obetiam morov.
Ján Papczyński, vysoký, štíhly, mladý muž s vysokým čelom a hlbokými zamyslenými očami vstúpil 2. júla 1654 do piaristického rádu, kde prijal meno Stanislav od Ježiša a Márie. Jeho postoj úplného zasvätenia Ježišovi skrze Máriu sa formoval už od jeho útleho detstva - Ján bol totiž obetovaný Ježišovi Kristovi a Panne Márii ešte pred narodením.
Jeho mama Žofia počas prepravy cez rieku Dunajec spadla do rozbúrenej vody, z ktorej bola zachránená zázračným zásahom Panny Márie. Z vďaka vtedy obetovala Bohu svoje dieťa, ktoré nosila pod srdcom a ktoré sa narodila 18. mája 1631 v Podhradí pri Starom Sącze. Bolo to jej ôsme dieťa, ktoré počala s manželom Tomášom. Malý Ján vyrastal v rodine milujúcich rodičov, čo malo silný vplyv na jeho budúci život.
Mama Žofia bola členkou ružencového bratstva, bratstva svätej Anny, členkou tretieho rádu svätého Františka a veľkou mariánskou ctiteľkou. Svoju zbožnosť odovzdávala svojim deťom a možno aj preto vstúpil Ján k piaristom, kde prijal rehoľné meno "Stanislav od Ježiša a Márie". Nezostalo však iba pri prijatí mena, Stanislav celým životom dosvedčoval skutočnú prítomnosť a ochranu Panny Márie, s ktorou sa spojil úkonom zasvätenia. Na jej materinskú lásku odpovedal synovskou láskou a obetoval jej všetky námahy a pokorenia. Okrem toho sa v piaristickom kláštore pričinil o veľké rozšírenie bratstva Panny Márie Milostivej, ktoré sa založilo, keď Panna Mária zadržala veľkú epidémiu, šíriacu sa po meste.
Vzťahy s predstavenými sa však vyostrovali a tak Stanislav 11. decembra 1670 opustil piaristov a zároveň v prítomnosti svojich piaristických predstavených urobil slávnostné vyhlásenie: "Obetujem a zasväcujem Bohu, všemohúcemu Otcovi, Synovi a Duchu Svätému, ako aj Matke Božej, vždy Panne Márii, počatej bez hriechu, svoje srdce, svoju dušu a svoje telo, pričom si nenechávam absolútne nič, aby som odteraz mohol byť otrokom všemohúceho Boha a Najsvätejšej Panny Márie. Preto sľubujem, že im budem horlivo slúžiť v čistote až do konca svojho života v spoločnosti mariánskych klerikov Nepoškvrneného počatia, ktorú si z Božej milosti želám založiť."
Podporu pre svoj plán našiel u poznaňského biskupa Stefana Wierzbowského. Stanislav odmietol lákavé návrhy rôznych rádov a biskupov (z Krakova a Plocka) a odišiel ako kaplán do domu Jakuba Karského v Luboczi neďaleko Nového Mesta na Pilici, aby sa pripravil na tento nový záväzok. Tam si v septembri 1671 obliekol biely habit na počesť Nepoškvrneného počatia Preblahoslavenej Matky a tiež pripravil projekt štatútu budúceho rádu s názvom "Norma vitae" (Pravidlo života).
Neustále vyzýval k láske k Panne Márii, pretože vedel, že len vďaka nej môže národ zostať verný Bohu a zachrániť sa pred ustavičnými nájazdami Turkov. Stal sa spovedníkom Jána Sobieského, ktorý sa zveril do ochrany Panny Márie a modlitbám svojho spovedníka, keď odišiel na bojové pole pod Chotimom na Ukrajine, kde v roku 1673 porazil turecké vojsko a podobne tomu bolo aj v bitke s Turkami pri Viedni, čo mu prinieslo kráľovský trón. Tieto víťazstva podporoval celý národ svojimi modlitbami a obeťami, ku ktorým vyzýval otec Stanislav. Kráľ potom z vďačnosti udelil mariánskemu inštitútu mnohé privilégiá.
V septembri 1673 sa Stanislav vydal do Puszcze Korabiewskej neďaleko Skierniewiec, kde bývalý vojak Stanislaus Krajewski a jeho spoločníci žili ako pustovníci. Tam, na pozemku darovanom Krajewskim, postavil a zorganizoval prvý dom svojho inštitútu, ktorý nazval "Dom duchovných cvičení". Biskup Stanislaus Swiecicki, ktorý prišiel na kanonickú vizitáciu 24. októbra 1673, schválil túto komunitu žijúcu v súlade s "Normou života" pod Stanislavovým vedením.
Biskup Wierzbowski chcel zapojiť novovytvorenú rehoľnú komunitu do plnenia svojich plánov na obnovu náboženského života v diecéze, najmä v meste Gora neďaleko Varšavy, kde založil sväté mesto Mazowsze, ktoré nazval Nový Jeruzalem. Postavil tam mnoho kostolov a kaplniek pripomínajúcich Umučenie Krista a priviedol sem aj Stanislavovu komunitu. V roku 1677 mu zveril kostol Pánovho Večeradla s priľahlým kláštorom, v ktorom žil Stanislav 24 rokov, až do svojej smrti.
O dva roky neskôr, 21. apríla 1679, biskup Wierzbowski kánonicky ustanovil Inštitút, zložený z dvoch domov, ako diecézny rád, ktorého cieľom bolo okrem šírenia úcty k Nepoškvrnenej, pomáhať chudobným dušiam v očistci, najmä tým, ktoré zomreli na bojových poliach a obetiam morov, k čomu ho primälo zjavenie.
Keď bol v roku 1673 vojenským kaplánom, zjavilo sa mu vtedy mnoho mŕtvych, ktorí prosili o modlitbu. Neustále vojny poľského vojska s Kozákmi, Rusmi, Tatármi, Turkami a Švédmi, vnútorné rozbroje, živelné pohromy, hlad a epidémie si vyžiadali mnoho ľudských životov. Otec Stanislav si bol vedomý, že veľké počty umierajúcich odchádza na stretnutie s Bohom bez prípravy. Vo svojich mystických videniach zostupoval do očistca a poznával, aké veľké je utrpenie z túžby po Stvoriteľovi u tých, ktorí sú odsúdení, aby sa tu očistili. Obetoval za nich svoje pôsty, umŕtvovania, sebazápory a modlitby a k tomu vyzýval aj svojich spolubratov.
A neustále pripomínal: "Nikoho, ani toho najpodlejšieho a najhanebnejšieho nechce Boh vylúčiť z nebeskej vlasti a od tých, ktorých pozdvihol k apoštolskej dôstojnosti žiada, aby hlásali evanjelium všetkému stvoreniu, ako bohatým, tak chudobným, starcom i deťom, prosto všetkým ľuďom, doslova všetkým! Odtiaľ môžeš dospieť k záveru, akej nehanebnosti si sa dopustil, keď si pri všetkých vhodných príležitostiach neslúžil malým i veľkým. Nezanedbávajme nikoho, ale všetkých poučujme o Božích prikázaniach a o pomoci k ich zachovávaniu."
Keď už nemal sily k práci a hlásaniu Ježiša, prijal náhlu ničivú chorobu a pribúdajúce utrpenie obetoval za zomrelých až do svojej smrti, keď sa 17. septembra 1701 stretol s Pánom Ježišom a Nepoškvrnenou Pannou.
Otec Stanislav ešte počas života vravel svojim spolubratom: "Modlite sa, bratia, za duše v očistci, ktoré neznesiteľne trpia." Dobre zdokumentované sú jeho tri mystické zážitky.
Už bolo spomenuté, že ako vojenský kaplán mal videnie zosnulých vojakov, ktorí prosili o príhovor u Pána. Vtedy vyzval svojich spolubratov a iných prítomných, aby sa modlili, konali skutky ľútosti a milosrdenstva za zosnulých, najmä za obete vojny.
Ďalšia udalosť sa odohrala po tom, čo inicioval spoločný život v komunite. Počas jedla, ktoré nasledovalo po svätej omši, mal víziu očistca. Ako potvrdili očití svedkovia počas procesu, Stanislav upadol do extázy. Keď precitol, hlboko otrasený povedal: "Prosím vás, bratia, modlite sa za duše v očisti, pretože trpia neznesiteľnými mukami." A sám zostal niekoľko dní vo svojej cele, vrúcne sa modlil a postil za zosnulých.
Tretiu skúsenosť s tajomstvom očistca mal otec Stanislav v roku 1676 vo svätyni Panny Márie v Studziane, kam sa vybral na púť, aby si vyprosil milosť dobrého zdravia. Počas pobytu v kláštore svätého Filipa sa mu však zdravotný stav zhoršil a vznikli obavy, že zomrie. Stanislav však práve vtedy bol v extáze prenesený do očistca, kde uvidel Matku Božiu, ako sa za neho modlí, aby prijal uzdravenie a mohol tak ďalej pomáhať mŕtvym. Na konci tohto videnia rýchlo nabral nové sily a v kostole Studziane potom predniesol veriacim dlhú kázeň o potrebe pomáhať zosnulým bratom a sestrám.
Napokon prijal 11. februára toho istého roku za jeden z cieľov svojho rádu poskytovanie pomoci "s najväčšou usilovnosťou, zbožnosťou a horlivosťou chudobným dušiam v očistci, najmä vojakom a obetiam epidémií".
Modlitba za získanie milostí na príhovor svätého Stanislava Papczyńského
Svätý Stanislav, milostivý orodovník pred Bohom, ochranca utláčaných a patrón tých, ktorí sú v smrteľnom nebezpečenstve, vždy si horlivo slúžil Ježišovi a Jeho Nepoškvrnenej Matke pre spásu nesmrteľných duší a zľutoval si sa nad každou biedou.
S dôverou v tvoj príhovor sa k tebe utiekam a prosím ťa, aby si mi neodoprel svoju pomoc. Svojimi vrúcnymi modlitbami vypros mi od Boha milosť (pomenovať) o ktorú ťa s dôverou prosím, a pomôž mi po celý môj život plniť vôľu Nebeského Otca. Amen.
