%20(1).jpg)
Ellen, ktorú všetci volali Nellie, inšpirovala svojím životným príbehom pápeža Pia X. k tomu, aby pripustil malé deti k svätému prijímaniu. Výnimočné dievčatko celým srdcom milovalo Boha, ktorého inak, ako Svätý Boh ani nenazvala. A hoci odišla z tohto sveta v útlom veku, predsa sa zapísala do sŕdc mnohých svojou detinskou odovzdanosťou, jednoduchosťou a víziami.
Nellie sa narodila 24. augusta 1903 v írskom Wateforde ako najmladšia dcéra zo štyroch detí Williama Organa a Mary Aherne. Jej otec bol robotník, ale kvôli nízkej mzde vstúpil v roku 1897 do armády a v roku 1905 ho prevelili na ostrov Spike Island na juhu Írska.
Zatiaľ čo rodina dúfala v lepšie časy, mama Mary ochorela. Napriek zhoršujúcemu sa zdraviu sa vyše roka snažila postarať o rodinu, ale v roku 1907 ochorela na tuberkulózu. Jej manžel William zistil, že je nemožné vychovávať deti, všetky mladšie ako deväť rokov a popritom si aj udržať prácu. Nellie okrem toho, že bola krehké dievčatko, vykazovala aj známky postihnutia pre vážny pád, ktorý na nej zanechal stopy.
Jej chrbtica sa skrivila a vykĺbené boky a chrbát jej spôsobovali neustále bolesti. Ako rástla, nedokázala sedieť rovno. Jej otec si nakoniec uvedomil, že sa o deti nedokáže sám postarať a tak v máji 1907 zveril každé svoje dieťa do opatery. Nellie a jej sestru Mary najprv poslali do nemocnice, ktorú viedli Sestry milosrdného rádu a neskôr do školy svätého Finbara, ktorú spravovali Sestry Dobrého pastiera. V ich starostlivosti však žila malá Nellie iba osem mesiacov a aj to strávila väčšinu času na ošetrovni.
Malá Nellie nazývala Boha "Svätým Bohom" a jej opatrovatelia verili, že prežíva nejakú formu náboženského zážitku. Rada navštevovala kaplnku, ktorú volala "Domom Svätého Boha" a fascinovali ju vystavené sochy a obrazy, najmä krížová cesta. Keď jej povedali príbeh o utrpení a smrti Ježiša, rozplakala sa.
V jednom príbehu o Nellie sa hovorí, ako vedela, že jedna zdravotná sestra nebola na omši, hoci tvrdila, že bola. "Dnes ste nemali Svätého Boha," povedala jej Nellie. Táto, ale aj iné podobné epizódy viedli niektorých katolíkov k presvedčeniu, že Nellie má mystický dar rozlišovania.
Nellie a Pražské Jezuliatko
Nellie bola jedného dňa pri vyučovaní značne nepokojná, dostala preto guľôčky, aby sa s nimi pohrala. Lenže živá Nellie si ich niekoľko vložila do úst a keď ústami pohybovala, zhltla ich. Tí, ktorí to zbadali, jej okamžite išli na pomoc a videli, že maličká sotva dýcha.
Ošetrovateľka, ktorú ihneď zavolali, vyniesla Nellie von z triedy. Dievčinka sa jej držala rukami, ale z perí nevydala ani slabučký ston. Doniesli ju do nemocnice Najsvätejšieho Srdca Pána, postavenej len kúsok od kláštora, ktorá slúžila ako všeobecná nemocnica. Nellie tam guľôčky ihneď vytiahli. Zdalo sa, že všetko dopadlo dobre.
Niekoľko dní po tejto nešťastnej príhode malá Nellie veľmi zoslabla, museli k nej privolať lekára. Dievčatko dôkladne vyšetril a zistil, že v celom jej malom telíčku sa rozliezli zárodky hroznej choroby, na ktorú zomrela aj jej mama. Choroba sa v posledných dňoch ešte viditeľnejšie zhoršila a lekárovi neostávalo iné, než vyhlásiť, že uzdravenie malej Nellie je nemožné.
O niekoľko dní večer, keď bola Nellie veľmi zoslabnutá, pýtala si k sebe dôstojnú matku a sestru Immaculatu. Obe sa hneď ponáhľali k jej lôžku. Keď ich Nellie zbadala, veľmi sa im zaradovala a keď sa k nej sestra Immaculata sklonila, ovinula rúčky okolo jej krku, tesne sa k nej privinula a takto ju dlho držala vo svojom detskom náručí, pričom v malých rúčkach zvierala krížik.
Sestre Immaculate bola táto poloha po niekoľkých minútach nepohodlná, ale vedela, že čo i len nepatrné násilie by mohlo zdravie Nellie poškodiť. Až po niekoľkých prosbách jej Nellie dovolila odísť.
Nellie bola v nemocnici na lôžku dlhá chvíľa. Jej pozornosť zrazu upútal malý oltár, na ktorom stála soška milostného Pražského Jezuliatka. Ošetrovateľka jej vysvetlila, že táto soška je podobou Pána Ježiša, keď bol ešte dieťaťom. V Nellie sa ihneď prebudil záujem a ošetrovateľka jej začala rozprávať príbeh o narodení Ježiša Krista a o jeho veľkej láske k ľuďom.
Dieťa ju počúvalo s očividným záujmom a príbehom milého Pána Boha, keď bol ešte dieťaťom, bolo nadšené aj neskôr. Keď sa jej pýtali, či sa chce zúčastniť na deväťdňovej pobožnosti na počesť milostného Jezuliatka, aby ju uzdravil, radostne prisvedčila. Na konci pobožnosti bolo na Nellie pozorovateľné isté zlepšenie, a preto jej dovolili stráviť niekoľko hodín denne vonku.
Nellie bola týmto účinkom svojich modlitieb veľmi dojatá a keď zakrátko potom ochorela ošetrovateľka, zavolala jedno zo starších dievčat a povedala mu: "Choď, prines mi milého Pána Boha a postav ho vedľa mňa na stoličku. Musím ho poprosiť, aby vyliečil matku. Vieš predsa, že mňa uzdravil."
Vtedy sa začalo zasvätenie malej Nellie Jezuliatku. Kedykoľvek išla okolo sochy alebo obrazu Spasiteľa, zastavila sa a prosila o všetko, čo jej v tej chvíli napadlo.
Raz prišla k soške Panny Márie a božského Dieťaťa, ukázala na zemeguľu, ktorú držalo vo svojich svätých rúčkach, a povedala: "Keď mi dáš svoju loptu, dám ti svoje malé črievičky."
"Ale Nellie," ozvala sa ošetrovateľka, "toto nemôžeš dostať."
"Ale keby chcel, mohol by mi to dať," odpovedala Nellie s dôverou.
Modlitba na uctenie si zázračného Ježiška z Prahy
Božské dieťa Ježiško, chcem Ti dnes podať svoje ruky. Chcem Ti slúžiť celým svojím srdcom a dať Ťa poznať a milovať. Konanie Tvojej vôle je zdrojom môjho vnútorného pokoja a radosti.
Božské Dieťa, dávam Ti svoje ruky, aby som sa dotýkal tých, ktorých stretávam, Tvojou láskou a pokojom. Prosím Ťa, aby si uzdravil tých, ktorí trpia, povzbudil beznádejných, utešil zarmútených a postaral sa o tých, ktorí to potrebujú. Prosím Ťa, aby si sa dostal k osamelým. Zvlášť prosím za mnohých ľudí trpiacich veľkou chudobou a nespravodlivosťou.
Zázračné dieťa, verím, že ma miluješ a poznáš všetky moje potreby. Zverujem ich do Tvojich rúk, najmä moje súčasné starosti (vymenujte). Dôverujem v Tvoju lásku a starostlivosť. Chcem Ťa ctiť a chváliť teraz i naveky. Amen.
Masima - Verím a Dôverujem
