Aký mali vzťah svätí k Jezuliatku?

Úcta k Jezuliatku, Dieťaťu, v ktorom sa sám Boh stal človekom, siaha do dôb vzniku Cirkvi. Niektorí svätí mali túto úctu vo zvláštnej obľube. Pritom k tomu nie je potrebné veľa, stačí sa naňho pozrieť a odovzdať sa jeho láske. Na Dieťa Ježiša by sme sa nemali sústreďovať iba počas Vianoc, je tu predsa stále pre nás, po celý rok. Stále majme na pamäti, že máme byť ako malé deti a hoci sme dospelí, práve toto Dieťa nás môže viesť úspešnou cestou.

Svätý Hieronym žil vyše tridsať rokov svojho života ako pustovník pri betlehemskej jaskyni Narodenia, kde s pohľadom na Jezuliatko bojoval proti vášňam ľudskej prirodzenosti a tiež tam vznikla väčšina jeho teologických diel. Svoju úctu a lásku k Dieťaťu prejavoval aj týmito slovami: "Obdivujem Pána, Stvoriteľa neba a zeme, ktorý sa narodil uprostred zlata, drahokamov, striebra a hodvábu, ale na hline. V stajni, v ktorej boli nazhromaždené naše hriechy ako špina. Prišiel na svet uprostred smetia celého sveta, aby napravil tých, ktorí sa topia v nečistote. Chcem sa Dieťaťu, ktoré plače v jasliach na slame klaňať a načúvať mu. Chcem ho vziať do svojho náručia a klaňať sa mu ako Božiemu Synovi."

Aj vo svätom Františkovi z Assisi, ktorý bol veľkým ctiteľom ukrižovaného Spasiteľa, sa od jeho púte do Svätej zeme prebudila zvláštna láska k Ježišovmu detstvu a Vianociam až do takej miery, že v roku 1223 oslávil Vianoce spôsobom, ktorý svet dosiaľ nevidel, ani nepoznal. Svojmu priateľovi povedal, že v lese pri kláštore nájde skalnú jaskyňu a tam nech postaví jasličky, naplnené senom a dodal: "Musí tam byť tiež vôl a osol, ako vtedy v Betleheme. Chcem sláviť príchod Pána celkom vážne a vidieť na vlastné oči, aký chudobný a núdzny chcel byť Pán kvôli nám." 

Bratia sa potom na Štedrý deň zišli o polnoci pri jaskyni, kam prišli aj ľudia z okolia so zapálenými pochodňami a sviečkami. Jeden kňaz slúžil svätú omšu na ktorej ako oltár slúžili jasle, aby božské Dieťa prišlo pod spôsobom chleba a vína opäť ako vtedy v Betleheme. Priateľovi sa zrazu zdalo, že v jasliach vidí skutočné spiace dieťa. Svätý František ho vzal s láskou do náručia a dieťa sa prebudilo. Usmialo sa, hralo sa s jeho fúzami a hrubou kutňou. Touto zvláštnou oslavou Vianoc tak založil svätý František tradíciu jasličiek a betlehemov. 

Ani svätá Klára z Assisi nezaostávala v tejto úcte, ako svedčia slová, ktoré napísala: "Dobre si všimni chudobu toho, ktorý leží v jasliach ovinutý plienkami. Obdivuhodná pokora, úžasná chudoba! Kráľ anjelov, Pán neba a zeme je položený v jasliach!"

Azda najznámejším svätým, o ktorom vieme, že mal veľkú úctu k Jezuliatku, je Anton Paduánsky, ktorý sa na obrazoch pôvodne zobrazoval iba s ľaliou v ruke. Až od 15. storočia má na obrazoch v náručí aj malého Ježiška. Ako k tejto zmene došlo?

Keď Anton bol ako kazateľ v jednom meste hosťom bohatého mešťana, hostiteľ ho ubytoval v izbici, aby mohol nerušene rozjímať. Keď obchádzal dom, chcel sa z úcty a starostlivosti presvedčiť, ako sa mu vodí a pritom nakukol cez okno. Celý prekvapený uvidel, ako svätec drží v rukách nádherné Dieťa a premýšľal, odkiaľ sa tam vzalo. Malý Ježiško ho zbadal a upozornil svätého Antona, že ho domáci pán pozoruje. Keď potom Jezuliatko zmizlo, Anton zostal dlhý čas v hlbokom rozjímaní. Potom poprosil svojho hostiteľa, aby o tom, čo videl, nikomu nehovoril, pokým Anton nezomrie. Šľachtic dodržal sľub a o tejto príhode vypovedal pod prísahou až po Antonovom skone. Vierohodnosť tejto správy potvrdil Pius XII. v apoštolskom liste, v ktorom menoval svätého Antona za cirkevného učiteľa.    

Veľký nemecký mystik svätý Henrich Suso sa kvôli Jezuliatku zriekol šľachtického titulu pri týchto slovách: "Vzdaj sa falošných radostí svojich priateľov a vo svojej zvrhlosti sa celkom skloň k Dieťatku v jasliach, aby ťa povýšilo k svojej večnej dôstojnosti. Kam toto milé Dieťa príde, tam sa zvlčilý človek zmení v nežného, hnevlivý v tichého, zamračený v sladkého a mierneho. Čo bolo namyslené, bude pokorné, čo bolo netrpezlivé, bude vľúdne, lebo ak sa vznešené božstvo znížilo k Dieťaťu, kto by mohol zostať namyslený? Je niekde človek, ktorý by z lásky opustil viac než Boží Syn? Nie je. Preto sa zastav a odlož svoju panovačnosť. Skloň sa k jasličkám a pozri sa, ako mlčí večná Múdrosť. Nemôže hovoriť! Ten, ktorý bol v nebi, leží v stajni, ten, ktorý bol medzi anjelmi, leží medzi dobytkom."

Obrátenie svätého Ignáca z Loyoly má tiež "na rováši" Jezuliatko. Ako vojak sa zranil a keď ležal v lazarete, uvidel Jezuliatko a jeho Matku, ako sám hovoril: "Keď som raz ležal a nemohol som spať, uvidel som obraz Panny Márie s Ježiškom. Pri tomto pohľade som pocítil na dlhý čas nesmiernu úľavu. Naplnilo ma to hlbokým odporom k môjmu doterajšiemu životu, zvlášť k hriechom proti telu. Z mojej duše zmizli všetky predstavy, ktoré som tam predtým zasadil. Od tej doby som nesúhlasil o žiadnym pokušením, ani v tom najmenšom."

Svätá Terézia od Dieťaťa od Ježiša nemá tento prívlastok iba náhodou. Mala totiž zvláštny vzťah k božskému Dieťaťu a videla to ako svoje poslanie nasledovať ho. Malému Ježiškovi sa odovzdala ešte pred vstupom do Karmelu: "Povedala som Ježiškovi, aby so mnou zaobchádzal ako s bezcennou loptou, ktorú môžeme hodiť na zem, kopnúť do nej, prepichnúť ju, nechať ju ležať v kúte, alebo pritisnúť k srdcu, keď nám to robí radosť. Chcela som sa celkom prenechať jeho detským rozmarom." Toto pre Teréziu znamenalo celkom podriadiť svoju vôľu Božej vôli a zo zvláštnej úcty prijala potom aj svoje rehoľné meno. 

Je veľmi dobre známe, že svätý Páter Pio niesol na svojom tele 50 rokov rany nášho Pána. Menej sa už vie, že bol veľkým ctiteľom božského Dieťaťa. Jednej duchovnej dcére napísal: "Pri narodení Ježiša pastieri počuli spev anjelov, ako nám to hovorí Sväté písmo. Ale nehovorí nič o tom, že by svätá Panna a svätý Jozef, ktorí boli celkom blízko pri Ježiškovi, počuli hlasy anjelov, alebo videli nebeský jas. Čo počuli? Plač novorodeného Dieťaťa. Čo videli v polotmavej stajni? Očká Dieťaťa, zaliate slzami a zimou sa chvejúce jeho malé telíčko. Pýtam sa vás, kde by ste zostala, keby ste si mohla vybrať? V temnej stajni, kde plače novorodenec, alebo s pastiermi pri sladkých melódiách a jase nebeského svetla? Zaprisahám vás, aby ste milovala jasličky rovnako ako Golgotu nášho ukrižovaného Pána."

So svätým Dieťaťom Ježišom, či laicky hovorené s malým Ježiškom, mali svoje skúsenosti aj viaceré mystičky: Jozefa Menéndezová či Marta Chambonová, Margaréta Parigot, ktorá sa ako dospelá na istý čas stala dieťaťom, tiež "Ježiškova trpiteľka", Teresa Musco ale aj Edita Steinová - sestra Benedikta, ktorá spoznala Jezuliatko v Kolíne a ďalší. 

Masima - Verím a Dôverujem