%20(1).jpg)
Svätá Eulália je dodnes najuctievanejšou mučenicou v Španielsku. Okolo roku 780 preniesol kráľ Silo jej pozostatky do Ovieda, aby ich zachránil pred Maurmi a ležia tam aj dnes v striebornej rakve, ktorú kráľ Alfonz VI. daroval v roku 1075 kaplnke katedrály, ktorá jej bola zasvätená. Jeden z prvých kostolov, spomenutých v dokumentoch z roku 1230, bol postavený v Palme de Mallorca na pozostatkoch staršej mešity a zasvätený mučenici svätej Eulálii.
Ukrutnému prenasledovaniu Kristovej cirkvi v dobe panovania rímskeho cisára Diokleciána a jeho spoluvladára Maximiana Herkulea sa nevyhli ani veriaci v Barcelone. Mnohí z nich podstúpili mučenícku smrť a medzi nimi bola aj svätá Eulália.
Dcéra vznešených kresťanských rodičov už od detstva horlivo slúžila Bohu. Rodičia s radosťou pozorovali, ako ich dcéra prospieva v múdrosti, bázni a úprimnej nábožnosti. Aby milovanú dcérku vystríhali od všetkého pohoršenia a zlých náklonností i príležitostí k nim, presťahovali sa na neďaleký statok. Eulália tak vyrastala v domácom zátiší a bola jediným potešením na svete pre svojich rodičov.
Medzitým prišiel do Barcelony vladár Dacian, aby podľa cisárskych rozkazov pátral v meste po kresťanoch a postihoval ich trestami. Mesto trnulo hrôzou a strachom, keď vladár rozkázal trestať kresťanov najukrutnejšími mukami.
Keď sa o tom dozvedela, vtedy asi 12-ročná Eulália, zahorela túžbou položiť svoj život pre vieru v Ježiša Krista. Božského Spasiteľa milovala takou vrúcnou láskou, že za najväčšie šťastie a vyznamenanie považovala zomrieť za neho. Aby jej v tom nikto nezabránil, nezdôverila sa so svojím odhodlaním najdôvernejším priateľkám, ani svojim rodičom. Potajomky sa nachystala vykonať svoj úmysel a v noci, keď všetci spali, odišla z domu a vypravila sa do mesta.
Ráno sa smelo postavila pred Daciána, vyznala pred ním svoju vieru v Ježiša Krista a potom ho prísnymi výčitkami karhala, že pohŕda jediným a pravým Bohom a Stvoriteľom celého sveta a klania sa mŕtvym modlám.
Hoci bola Eulália veľmi mladá a dievča, s neobyčajnou odvahou vytýkala vladárovi, že je zbabelý ukrutník a dáva mučiť a vraždiť nevinných ľudí preto, lebo nechcú veriť pohanským rozprávkam a potom celkom priamo, z tváre do tváre povedala, že pohanskí bohovia neexistujú, iba diabli, s ktorými on aj všetci zarytí modloslužobníci budú večne zatratení.
Daciána jej slová poriadne nadvihli a rozzúrený prikázal katom, aby statočné dievča zbičovali dúfajúc, že ju takto odvráti od Ježiša Krista. Potom jej začal dohovárať, aby odvolala svoje slová, ktoré určite vypovedala z nevedomosti a unáhlenosti a sľuboval jej, že ju prepustí, ak sa zriekne svojej viery a bude obetovať modlám.
"Nemôžem odvolať svoje slová," odpovedala mu Eulália, "pretože by som klamala a svojho Spasiteľa Ježiša Krista nezapriem a nebojím sa rán, ktoré pre neho utŕžim. Necítim žiadne bolesti, lebo Kristus ma utešuje a posilňuje!"
Slová smelej Eulálie ešte viac rozčúlili Daciána a nariadil, aby svätú pannu natiahli na škripec a rozodierali ju železnými hrebeňmi. Dievčina, visiaca na mučidle sa však s veselou mysľou modlila, akoby žiadne bolesti skutočne necítila: "Pane Ježišu Kriste, vyslyš moje volanie a posilňuj ma, aby som vytrvalo znášala muky pre tvoje sväté meno a bola prijatá medzi vyvolených do večného života!"
Kati ju potom začali páliť horiacimi pochodňami a Eulália pokračovala: "Zmiluj sa nado mnou, Bože, lebo ma pošliapal človek, a vedúc celý deň boj ma sužoval. Vytrhol si zo smrti moju dušu a moje nohy od poklesnutia, aby som sa páčila pred Bohom vo svetle živých. Pane Ježišu Kriste, vypočuj moju modlitbu a učiň nado mnou svoje milosrdenstvo, prijmi ma do svetla večného!"
Ešte počas tejto modlitby náhle zhasli tyranom pochodne, ktorými ju pálili. Keď katani videli jej statočnosť a zázračnú trpezlivosť a počuli jej dojemnú modlitbu, vydesili sa a ustráchaní padli na tváre. Eulália medzitým zomrela.
Traduje sa, že keď svätá mučenica naposledy vydýchla, z jej úst vyletela biela holubica a vzlietla nahor. Pri tomto zázraku sa kati tak zľakli, že utiekli.
Vladár Dacian, ešte stále nenasýtený svojou ukrutnosťou rozkázal, aby telo umučenej svätice ponechali na škripci dovtedy, kým sa ním nenasýtia draví vtáci. Ale na tretí deň sa niektorým nábožným mužom podarilo oklamať stráž, telo potom zvesili a pochovali ho v Meride, odkiaľ boli neskôr jeho ostatky slávnostne prenesené do Ovieda. Svätá Eulália sa stala patrónkou tohto mesta a počas prenášania jej relikvia v procesiách bolo prijatých mnoho milostí.
Pane Ježišu, ty si vo svojej Cirkvi, pre príklad a obdiv všetkých svojich detí, povýšil blahoslavenú Pannu Máriu a mučeníčku svätú Euláliu ako vzor vytrvalosti vo viere, čistote a štedrosti, až po svedectvo mučeníctva, aby sme sa jej príkladom naučili neustále bojovať v našich životoch.
Prosíme ťa, Pane, aby sme si skrze jej slávny príhovor zaslúžili milosť prekonať naše každodenné boje a tak ťa mohli večne oslavovať v nebi. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.
Masima - Verím a Dôverujem
