%20(1).jpg)
Nikto už nedokáže zistiť presný počet ľudí, ktorí vďačia tomuto jednoduchému mužovi za svoje, niekedy celkom zázračné uzdravenie. Boli ich tisíce. Pokorný rehoľník a jednoduchý školský vrátnik vykonal na príhovor svätého Jozefa množstvo uzdravení a obrátení a na jeho počesť postavil najväčší kostol na svete.
Ulicou sa šírila správa: "Brat André je v susedstve a navštevuje chorú ženu!" Dvere sa rozleteli a deti vybehli von, na verandy vyšli celé rodiny, prinášali chorých. Dav sa potom zhromaždil okolo bielovlasého muža s iskričkami v očiach, ktorý sa síce pohyboval s ťažkosťami, ale pre všetkých mal vrúcny úsmev.
Zastavil sa, pevne stisol ruku mladého muža a povedal: "Neboj sa, všetko bude v poriadku. Veríš, že ťa svätý Jozef dokáže uzdraviť?" A láskyplne dodal: "Odvahu! Maj dôveru v svätého Jozefa!" A keď odchádzal, mladým aj starým povedal: "Modlite sa ďalej."
Keď sa potom vymanil z davu, vodič, ktorý ho priviezol, zamrmlal: "Je to ako scéna zo života nášho Pána, všetci sa hrnú dopredu a prosia o milosť a uzdravenie." Brat Andé jednoducho odpovedal: "Možno. Ale Boh používa veľmi odporný nástroj."
Hoci vyvolával svojou prítomnosťou veľký rozruch, vo vlastných očiach bol vždy malý. Jeho obľúbeným miestom v kostole, ktorý postavil, bolo za hlavným oltárom, kde sa mohol nerušene modliť celé hodiny.
Alfréd, také je jeho krstné meno, sa narodil 9. augusta 1845 v Saint-Grégoire d'Iberville neďaleko Montrealu do veľkej a chudobnej rodiny. Bol chorľavým dieťaťom a choroba ho sprevádzala celý život. Raz, keď pracoval na poli, oprel sa o hrable a spýtal sa svätého Jozefa, kde zomrie. Vtedy sa pred ním mysticky vynorila veľká kamenná budova s krížom navrchu. Bol to záblesk kostola, ktorý jedného dňa postaví. Ale kým sa tak stalo, musel prejsť kľukatou cestou.
Vyskúšal si rôzne profesie, ale zdravie ho vždy sklamalo. Keď mal dvadsať rokov, rozhodol sa odísť do Ameriky, kde sa zamestnal na železnici, ale keď sa neskôr ukázalo, že pre túto prácu nie je stvorený, vrátil sa domov.
Dedinský kňaz, ktorý v ňom pre jeho cnosť, čestnosť a vytrvalosť rozpoznal skutočné náboženské povolanie, ho nasmeroval ku Kongregácii Svätého Kríža. Tento učiteľský rád založil vo Francúzsku blahoslavený Basile Moreau. Kňaz poslal vopred list, v ktorom predstavil jednoduchého a negramotného Alfréda: "Posielam vám svätca."
Alfréd sa v noviciáte naučil čítať, naspamäť recitoval pašiové rozprávanie od všetkých štyroch evanjelistov. Hlavným bodom jeho spirituality bolo rozjímanie o Kristovom utrpení: "Keby sme si pomysleli, že hriech znovu ukrižuje nášho Pána, boli by naše modlitby skutočné," hovoril. Vždy bol veselý a svojich spolubratov nabádal: "Snažte sa nebyť smutní, je dobré trochu sa zasmiať."
Napriek veselosti mal obavu, že pre jeho zdravotné problémy nebude môcť zložiť rehoľné sľuby. ale po odvolaní sa k biskupovi Ignaceovi Bourgetovi z Montrealu, 22. augusta 1872 riadne zložil dočasné sľuby, prijal meno André a post správcu školy.
Aby preukázal vďačnosť všetkým svojim dobrodincom a najmä svätému Jozefovi, stal sa excelentným vrátnikom. Udržiaval bezchybný poriadok, doručoval poštu a vybavoval tisíce pochôdzok. Hovoril po francúzsky aj anglicky a vedel upokojiť ostatných a vziať si ich starosti za svoje. Neskôr na svoju prácu vrátnika žartovne spomínal: "Keď som sa pridal k tejto komunite, predstavení mi ukázali dvere a zostal som tam štyridsať rokov."
André bol asi piaty rok rehoľníkom, keď sa uňho začal prejavovať liečiteľský dar. Raz sa pozrel na žiaka s horúčkou, pripútaného na lôžko a povedal mu, aby sa išiel von hrať, lebo je celkom zdravý. Na zdesenie lekára chlapec tak urobil. Inokedy sa stalo, že okolo vrátnice prešiel otec dvoch žiakov. Brat André sa za ním hneď rozbehol a pýtal sa, čo ho trápi. Muž mu povedal, že jeho manželka trpí paralýzou. "Možno nie je taká chorá, ako si myslíš," povedal brat André a v tej chvíli, kilometre ďaleko, vstala žena z postele a bola celkom zdravá.
Popri týchto uzdraveniach konal aj diskrétny apoštolát, odporúčal dôvernú a vytrvalú modlitbu a striedavo navrhoval novény, nanášanie oleja z lampy, ktorá horela pred sochou svätého Jozefa, alebo držanie medaily svätca so slovami: "Takéto veci sú skutkami lásky a viery, dôvery a pokory." A vždy dával najavo, že zázraky konal "dobrý Boh" a dosiahli ich modlitby svätého Jozefa, pričom o sebe pokorne povedal: "Som len malý psík svätého Jozefa."
Keď prúd návštevníkov začal narúšať život v kolégiu, brat André sa presunul na neďalekú autobusovú zastávku, kde vykonával svoju službu. O tom, že brat André konal skutočne zázračné uzdravenia, svedči viac ako štyritisíc zdokumentovaných strán, ktoré sa zhromaždili počas jeho blahorečenia.
Medzi nich patrí aj príbeh mladého muža, ktorému sa pri pracovnej nehode spálila koža na tvári a mal ohrozený zrak. Hneď sa vydal hľadať brata Andrého, no dozvedel sa, že sa práve stará o pacienta s rakovinou a ďalší chorí čakajú. Ale práve vtedy sa tam nečakane objavil svätý a bez toho, aby počul mladíkov príbeh mu povedal: "Kto povedal, že prídeš o zrak? Dôveruješ v príhovor svätého Jozefa? Výborne!" A dal mužovi podrobné pokyny: "Choď do kostola, zúčastni sa svätej omše, choď na prijímanie na počesť svätého Jozefa a pokračuj v liečbe. Pridaj k nim kvapku oleja svätého Jozefa a modli sa: Svätý Jozef, oroduj za nás. Všetko dobre dopadne. Maj dôveru!"
Mladý muž urobil presne podľa jeho pokynov a na druhý deň sa zjazvené mäso odlepilo ako "listy celofánu" a úplne vyliečený sa vrátil k bratovi Andrému naplnený vďakou. "Ďakujte svätému Jozefovi," odpovedal jednoducho svätec, "a naďalej sa modlite." Keď mladíka zbadala čašníčka v miestnej reštaurácii, sotva mohla uveriť, že je to presne ten muž, ktorého pred pár dňami videla hrozne znetvoreného a potom každému, kto bol ochotný ju počúvať, rozprávala o tomto zázraku.
Brat André nestál o slávu, vo svojej pokore dával ostatným jednoduché, rozumné a niekedy povrchné rady, ktoré sa zameriavali skôr na uzdravenie duší než na telesné choroby. Neraz sa stalo, že trpiacim odporúčal prijať Božiu vôľu. Nabádal k častej spovedi a dennému prijímaniu hovoriac, že Boh nám nemôže takmer nič odmietnuť, keď je v našich srdciach. Raz poznamenal: "Je to zvláštne. Často ma žiadajú o uzdravenie, ale veľmi zriedka o cnosť pokory alebo ducha viery."
Prinášal úľavu druhým za vysokú cenu. V noci, sužovaný vlastnou chorobou a únavou, konal pomalú a bolestivú krížovú cestu a potom hodiny kľačal s rukami roztiahnutými v tvare kríža. Jeho posteľ zostala často nedotknutá. Keď ho jeden rehoľný brat prosil, aby si išiel ľahnúť a venoval svoj spánok ako modlitbu, vážne povedal: "Keby si vedel, v akom stave sú tí, ktorí prosia o moje modlitby, nenavrhoval by si to."
Ľudia milovali láskavého bielovlasého muža a prosili ho, aby ich neopúšťal. Ale vo veku 92 rokov sa blížila smrť a on ich jemne utešoval pravdou, že ak niekto dokáže konať dobro na zemi, dokáže oveľa viac v nebi.
6. januára 1937 priniesli hlavné montrealské noviny smutný titulok: "Brat André je mŕtvy", čím zmobilizovali rekordný dav, ktorý sa v snehu a daždi vyšplhal na Mount Royal, aby sa rozlúčil s divotvorcom. Smútiaci prichádzali dokonca lietadlami a vlakmi. Oratórium prekypovalo zbožným davom. Kajúcnici sa hrnuli na spoveď. Odhaduje sa, že jeden milión ľudí vystúpilo na horu do svätyne, aby sa rozlúčilo s pokorným mužom, ktorého jedinou ambíciou bolo slúžiť Bohu v úplnej jednoduchosti rehoľného života.
Viac sa o svätom André Bessettovi dočítate → TU
Modlitba k svätému bratovi Andrému za uzdravenie
Svätý André Bessette, prichádzam k tebe v modlitbe za uzdravenie (uveďte svoj úmysel). Choroba ti nebola cudzia. Trápili ťa žalúdočné problémy, poznal si každodenné utrpenie, ale nikdy si nestratil vieru v Boha. Tisíce ľudí vyhľadali tvoj liečivý dotyk, ako to robím dnes ja. Modli sa, aby som sa mohol uzdraviť v tele, duši a mysli.
So svätým Jozefom ako mojím milujúcim ochrancom, posilni moju vieru a vypros mi pokoj, aby som mohol prijať Božiu vôľu bez ohľadu na výsledok. Amen.
Modlitba o príhovor svätého brata André Bessetta
Bože, vybral si si brata Andrého, aby šíril úctu k svätému Jozefovi a venoval sa všetkým chudobným a sužovaným. Udeľ nám na jeho príhovor milosť, o ktorú teraz prosíme (uveďte svoj úmysel). Daj nám milosť napodobňovať jeho zbožnosť a láskavosť, aby sme sa s ním mohli podeliť o sľúbenú odmenu všetkým, ktorí sa starajú o svojich blížnych z lásky k Tebe. O to Ťa prosíme v mene Ježiša Krista, nášho Pána. Amen.
Masima - Verím a Dôverujem
