%20(1).jpg)
Bazilika Santa Maria Maggiore je na Západe prvým kostolom, zasväteným Matke Božej. Už od 5. storočia sa tu nachádzala malá kaplnka, ozdobená niekoľkými kameňmi a mozaikami Betlehemskej jaskyne. A od 7. storočia sú tu uchovávané ostatky betlehemských jasličiek.
Úmyslom pápeža Sixta III. bolo vybudovať v rímskej bazilike k úcte Matke Božej jaskyňu, podobnú tej, v akej Panna Mária porodila svetu Božieho Syna. V malej kaplnke - oratóriu - sa od prvých storočí uctievali jasličky, v ktorých ležal malý Ježiško. Priestor je vybudovaný z kameňov a ozdobený mozaikou z Betlehemskej jaskyne, ktoré sem priniesli pútnici, vracajúci sa zo Svätej zeme. Táto kaplnka bola po celé roky srdcom baziliky.
Pápeži Lev Veľký a Gregor Veľký tu mali slávne homílie o Narodení Pána. Ale keď Gregor Veľký pre chatrné zdravie už nemohol byť osobne prítomný, svoje homílie dával predčítať. V knihe Registrum epistolarum Gregory I. Papape sa píše, že keď pri polnočnej omši predniesol slová Pokoj Pána nech je vždy s vami, odpovedali mi samotní anjeli: Et cum spiritu tuo.
Hoci dnes poznáme baziliku pod názvom Santa Maria Maggiore, všeobecne sa mu vravelo U jasličiek (Ad praesepe). Názov Sancta Maria ad praesepe sa prvýkrát objavilo v životopise pápeža Theodora I. a tiež v životopisoch ďalších pápežov.
V dobe pápeža Theodora I., rodáka z Jeruzalemu, sa dostali do Ríma najpodstatnejšie časti relikvie Ježišovho detstva - jasle a plienky, v ktorých bol zabalený, a uložili sa do Oratória. Je známe, že tieto relikvie Ježišovho detstva boli od počiatku uchovávané v Betlehemskej jaskyni, o čom svedčia svedectvá. To najstaršie je Origenovo z roku 254.
Svätí Eusebius a Prudentius tiež potvrdzujú, že ich videli. Svätý Ambróz zasa popisuje, ako svätá Helena dala vyzdobiť striebrom jaskyňu, v ktorej sa Spasiteľ narodil. Ján Zlatoústy hovoril o veľkom počte veriacich, ktorí prichádzali zo všetkých strán, aby videli miesto, kde Panna Mária porodila Slovo, ktoré sa stalo telom. Svätý Cyril Jeruzalemský hovoril, že skutočnosť existencie tohto miesta a možnosť videnia i jasle, je pre bludárov dôvodom k zblázneniu (Confundet illos haereticos Praesepi locus, qui Dominum excepit).
Jeruzalem obsadili v roku 635 Saracéni. Jeruzalemskí patriarchovia mali tradíciu sláviť vianočnú liturgiu v Betlehemskej jaskyni, ale pretože bola okupácia, Sofronius sa nemohol v roku 636 pobrať do Betlehema. Veľmi mu bolo ľúto, že nemôže o polnoci zaspievať oslavný hymnus: Ó, Kráľ, kráľov, nemôžeme sa v tejto noci ponáhľať k tvojim jasliam. Nemôžeme tam byť prítomní. Proti našej vôli sme nútení zostať ďaleko. Ale prv, než Sofronius zomrel, zavolal si biskupa Štefana a zaviedol ho na Kalváriu. Tam mu ukázal dieru, kde bol osadený kríž, ukázal mu aj kríž na ktorom visel náš Pán a v slzách ho zaprisahal, aby odišiel do Ríma a podal správu pápežovi, ako veľmi trpia východní kresťania pod barbarmi a bludármi. Tiež mu kázal, aby naliehal na pápeža ohľadom pomoci Jeruzalemskej cirkvi a ukryl ju do svojho srdca.
Štefan to sľúbil a kvôli sľubu niekoľkokrát cestoval do Ríma a informoval pápeža. Theodorus I., ktorý bol zviazaný so svojou domovinou, dal preniesť relikvie Božieho narodenia do kostola v Ríme, ktorý bol zasvätený Matke Božej, aby ich tak ochránil pred zničením. Odvtedy dostala táto mariánska bazilika titul Sancta Maria ad praesepe a stala sa Betlehemom Ríma.
Pápeži sa potom od 8. storočia doslova pretekali, kto viac vyzdobí miesto s takými vzácnymi relikviami. Gregor III. venoval oratóriu zlatú Madonu, ozdobenú drahými kameňmi. Hadrián I. ju dozdobil vzácnymi darmi a ukázal ich Karolovi Veľkému. A keď Hadrián II. nechcel prijať pápežskú hodnosť pre svoj pokročilý vek a chorobu, zaviedli ho do kaplnky Jasličiek, aby v nej za neho prosili Matku Božiu.
V kaplnke sa však konali predovšetkým vianočné liturgické slávnosti. Keď pápež odslúžil prvú omšu v oratóriu, za svitania sa odobral do kostola svätého Atanáša, kde slávil druhú svätú omšu. Potom sa s tiarou na hlave vrátil do kostola Santa Maria Maggiore a zapálil dymové povrazce, ktoré viseli zo stĺpov, ktoré mali veriacim pripomenúť druhý Kristov príchod - až prídeš, aby si súdil. Pred treťou omšou mu klérus a veriaci priali podľa gréckeho zvyku zdravie a život, a nasledovala homília. Tento prastarý zvyk sa zachoval po celé storočia.
Oratórium však bolo aj miestom dramatických udalostí. Pápež Martin I., ktorý sa postavil proti vôli cisára proti bludom monoteletizmu, stal sa v roku 653 obeťou atentátu. Cisár Konstans II. poslal exarchu Olympia do Ríma s rozkazom, aby zavraždil pápeža. Keď pápež Martin celebroval v jasličkovej kaplnke počas vianočnej noci, zamiešal sa Olympios medzi ľudí. Svojmu zbrojnošovi prikázal, aby prebodol pápeža vo chvíli, keď mu bude podávať sväté prijímanie.
V zázname sa píše: "Boh, ktorý chráni svojich pravoverných služobníkov a snaží sa ich vytrhnúť z každého zla, ranil zbrojnoša slepotou. Keď pápež podával prijímanie najatému vrahovi, nevidel pápeža a nemohol tak preliať jeho krv.
Druhá dráma sa odohrala počas Vianoc v roku 1075 proti pápežovi Gregorovi VII., ktorý vo chvíli konsekrácie bol prepadnutý Centiom Štefanom a násilne odvlečený. Centius bol cisárskym sekretárom a zrejme konal na pokyn vysokopostavených ľudí. Rimanom sa však podarilo nájsť miesto, kam ho uniesli a víťazne ho priviedli späť do baziliky, kde potom celebroval tretiu vianočnú omšu.
Neskôr dal pápež Inocent III. znovu vybudovať oratórium, pričom práce sa dokončili za pontifikátu Honoria IV. Pápež Mikuláš IV., prvý františkán na pápežskom stolci, bol veľmi naklonený úcte k "relikvii zo slamy, v ktorom ležalo Jezuliatko". Keď svätý František z Assisi zinscenoval prvé živé jasličky v roku 1223 v lesnej jaskyni v Grecciu, dal pápež Mikuláš zhotoviť sochy, ktoré mali znovu navodiť úctu k relikviám z Betlehema. Touto úlohou poveril toskánskeho umelca Arnolda z Cambria, ktorý pracoval na diele v rokoch 1290 - 1292.
Z celého súboru prvých jasličiek sa však zachovali len zbytky, zničené boli aj postavy Dieťaťa a Panny Márie, ktoré v 16. storočí nahradili iné sochy a sú umiestnené v kaplnke Najsvätejšej sviatosti a je možné ich vidieť v čase Vianoc až do sviatku Troch kráľov.
Počas vianočnej noci v roku 1517 mal svätý Kajetán z Thieny mimoriadne videnie. Svätec často navštevoval kaplnku oratória v bazilike Santa Maria Maggiore, aby tu potešil svoje milujúce srdce. Tam sa vrhol tvárou až k zemi a pred uctievanými jasličkami rozjímal o veľkej láske nášho Boha, ktorý sa nechal zavinúť do chudobných plienok ako dieťa, pretože on, nekonečná veľkosť, sa chcel ponížiť.
Keď raz kľačal po slávnostných bohoslužbách počas vianočnej noci pred božským Dieťaťom, prepukol v plač plný ľútosti. Prosil Matku Vykupiteľa, aby obmäkčila jeho srdce, stvrdnuté pýchou. Mária mu dovolila pohliadnuť do neba. Videl, ako svätá Panna, ožiarená svetlom, tisne Dieťa na hruď tak pevne, ako by sa práve narodilo.
"Moje srdce bolo stvrdnuté (môžete mi veriť)," píše svätý Kajetán v liste, "ale v jednom okamihu ho zmenila (...) Vzal som teda krehké Dieťa, telo a odev večného Slova, z jej láskyplnej náruče do svojho náručia." Odvtedy vzrástla v tomto oratóriu úcta k detstvu nášho Pána.
Pri hroziacich nebezpečenstvách Cirkvi a pri morových ranách sa konala procesia, ktorá vychádzala od tohto oltára, alebo ho mala za svoj konečný cieľ.
Pápeži tu po vzore svojich predchodcov vo chvíľach najväčšej tiesne prosili Matku Božiu o pomoc. Jednou z takých procesií bola aj v roku 1521, za času Leva X., ktorý vychádzal z Vatikánu iba vtedy, keď sa vydával na poľovačku. Ale práve počas jeho pontifikátu došlo k tragickému rozkolu s Lutherom, ktorého odsúdil v slávnej bule Exsurge Domine v roku 1520. Lev X. sa v tejto ťažkej hodine Cirkvi vybral v zime bosý z Vatikánu do Santa Maria Maggiore, aby prosil o pomoc a posilu.
V oratóriu prechovávania znamenia Ježišovho detstva chcel v roku 1538 sláviť svoju prvú svätú omšu svätý Ignác z Loyoly, často tu kľačal aj svätý Filip Neri.
Pius V., ktorý veľmi uctieval tieto relikvie, sa tu zúčastnil posvätného ofícia a celebroval tu sväté omše. Počas vianočnej noci putoval ako chudobní pastieri do baziliky a obnovil tiež dávnu tradíciu, úvod k dennej modlitbe, keď sa ešte pred príchodom pápeža spievalo na znamenie, že božské Dieťa v chudobných jasličkách volá svojím plačom pastierov, aby sa prišli pokloniť.
Keď bol Rím v roku 1527 prepadnutý, oratórium bolo tiež spustošené, ale znovu bolo obnovené za času Sixta V., ktorý poveril architekta D. Fontanu, aby premiestnil do krypty uprostred kaplnky relikvie svätých jasličiek, ktoré sa dovtedy nachádzali v olovenej skrini vo vnútri oltára, pretože vzácny relikviár ukradli žoldnieri. Relikvie sa ocitli v nebezpečenstve ešte dvakrát.
Prvý raz, keď francúzske vojsko vtrhlo v roku 1606 do baziliky a na príkaz Margity Rakúskej odniesli relikviár. Druhý pokus a vylúpenie baziliky sa stal počas nepokojov pri vzniku Rímskej republiky v roku 1848.
Masima - Verím a Dôverujem
