%20(1).jpg)
V srdci Ríma, čo by kameňom dohodil od námestia Piazza Navona, sa nachádza kostol Svätého Apolinára, ku ktorému sa viaže fascinujúci príbeh.
Podľa starých legiend prišiel do Ríma z Antiochie už so svätým Petrom, odkiaľ bol poslaný do Ravenny, ku ktorej patril významný prístav v Classe (5 km od mesta) a tam 20 rokov požehnane pôsobil ako biskup.
V Ríme bol za Byzantskej ríše postavený prvý kostol na jeho počesť. A je dosť možné, že prvými obyvateľmi tohto kostola boli baziliánski mnísi, ktorí našli úkryt v týchto múroch po prenasledovaní.
Kostol sa až v roku 1526 stal farnosťou, pričom v rokoch 1574 až 1773 bol spojený s nemeckým kolégiom. Ale na príkaz pápeža Benedikta XIV. bol prestavaný a čiastočne zbúraný a preto je dnes prezentovaný ako ukážka barokovo-neoklasicistickej stavby. Od roku 1825 v ňom sídli Pápežský rímsky seminár, pričom v roku 1990 sa stal aj sídlom kaplána Pápežskej univerzity Svätého Kríža.
V kostole sa nachádza kaplnka Panny Márie, v ktorej sa nachádza známy obraz Madony medzi dvoma apoštolmi: Petrom a Pavlom, ktorý patrí k umbrijsko-rímskej škole z 15. storočia. Pravdepodobne je na ňom znázornený jeden z momentov, ktoré rozprával evanjelista Marek.
Mária sa v tejto ikonografii stáva "Matkou apoštolov", pretože pozýva všetkých, aby upriamili svoj pohľad na Ježiša, akoby chcela povedať: nesústreďujte sa na mňa, musíte sa pozerať na neho a musíte sledovať cestu, ktorú toto dieťa otvorilo.
V skutočnosti si na maľbe všimneme, ako sa Panna díva len na toho, kto je mimo obrazu, akoby chcela upútať pozornosť, zatiaľ čo apoštoli pozorujú len malého Ježiša. Peter a Pavol sú dospelí a na freske majú do činenia s Dieťaťom Ježišom, v skutočnosti je to nemožné, ale to znamená, že apoštoli majú do činenia s pravým telom Ježiša, mužom z mäsa a kostí.
V decembri 1494 bola freska zakrytá, aby ju nepoškodili vojaci Karola VIII. bielou farbou. A pretože vonku zúrili boje, a neskôr mali ľudia čo robiť, aby sa postarali o seba a blízkych, na obraz sa po dobu 150 rokov celkom zabudlo, pokým 13. februára 1647 neotriaslo Rímom zemetrasenie, ktoré spôsobilo, že omietka opadla a obyvateľom sa pred oči ukázala maľba v perfektnom stave. Aj preto sa 13. februára slávi liturgický sviatok, ako spomienka na znovuobjavenie obrazu a zasvätenie kaplnky Panne Márii.
Na podstavci trónu je hlásený tento nápis, pravdepodobne urobený zámerne pri príležitosti moru v roku 1657: „Svätá Mária, obnoviteľka svornosti medzi veriacimi kresťanmi, oroduj za nás u Boha, aby sme boli oslobodení od epidémie a od súčasného i budúceho zla“.
Titul Mária, Kráľovná apoštolov, pochádza zo Skutkov (Sk 1,13-14) a uznáva Máriinu úlohu v Ježišovom pôsobení aj v pôsobení Cirkvi. Bola tam, keď Ježiš začal svoje verejné pôsobenie na svadbe v Káne Galilejskej, a bola s apoštolmi pri zostúpení Ducha Svätého na Turíce. Úcta k Márii, Kráľovnej apoštolov, je jednou z najstarších mariánskych úct v Cirkvi a dnes má Máriu, Kráľovnú apoštolov, za svoju patrónku mnoho misijných rádov, ako aj katolíckych apoštolátov.
"Dokonalým príkladom tohto typu duchovného a apoštolského života je najblahoslavenejšia Panna Mária, Kráľovná apoštolov... svojou materskou láskou sa stará o týchto bratov svojho Syna, ktorí sú stále na svojej pozemskej púti a zostávajú vystavení nebezpečenstvám a ťažkostiam, kým nebudú uvedení do šťastnej vlasti. Všetci nech si zbožne uctievajú a zverujú svoj život a apoštolát jej materskej starostlivosti." (Apostolicam Actuositatem, Dekrét o apoštoláte laikov, 4)
Masima - Verím a Dôverujem
