%20(1).jpg)
Boží služobník, otec Teofán, bol pre svätosť svojho života a službu príhovornej modlitby prirovnávaný k svätému Piovi z Pietrelciny.
Ako kňaz rádu menších bratov kapucínov žil a svedčil o viere, ktorú prejavoval s odvahou aj v nepriazni osudu, živenej modlitbou a eucharistickou adoráciou. Neochvejný v poslušnosti Pánovej vôli za každých okolností, poddajný cirkevným autoritám a hlbokou láskou k blížnemu, sa zvlášť venoval starostlivosti o najchudobnejších a intenzívne žil ducha chudoby svätého Františka z Assisi. 21. februára 2026 ho pápež Lev XIV. vyhlásil za ctihodného.
Michael Koodalloor sa narodil 20. júla 1913 v Kottapurame ako šieste dieťa Itticheriyi George a Anny, ktorí boli známi životom modlitby, čestnosti a oddanosti praktizovaniu kresťanských cností. Už na základnej škole sa prejavil ako nadaný žiak a dosiahol dobré výsledky, no chlapec na konci siedmej triedy, ktorý v tom čase už miništroval, prejavil túžbu stať sa kňazom. Preto bol v lete 1929 šestnásťročný Michael prijatý do arcidiecézneho menšieho seminára v Ernakulame.
Postupom času si uvedomil svoje povolanie k životu kapucínskych bratov a 31. októbra 1933 si obliekol františkánsky habit, vstúpil do noviciátu a prijal meno Teofán. O rok neskôr zložil prvé rehoľné sľuby.
Po skončení noviciátu odišiel do kláštora svätého Antona v Kollame, potom rok strávil štúdiom v ášrame v Assisi v Alwaye, kde aj 1. novembra 1937 zložil doživotné sľuby. O štyri roky neskôr bol 20. apríla 1941 vysvätený za kňaza.
Nasledujúcich päť rokov - od februára 1942, do mája 1947 - zostal v Kollame, kde okrem rôznych funkcií zastával aj funkciu riaditeľa postulantov a vikára. V roku 1945 mu bolo generálnym ministrom rádu udelené aj povolenie kázať a tak začal pastoračne slúžiť v mnohých kláštoroch a farnostiach.
Jeho pastoračná činnosť sa rozšírila, keď ho 20. mája 1947 generálny komisár vymenoval za predstaveného kláštora Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Kunname, vtedajšej diecéze Quilon, dnes Punalur. Vykonával tam nielen intenzívnu pastoračnú prácu, ale tiež inicioval mnoho aktivít medzi nižšími kastami.
V roku 1949 bol preložený do Kapucínskeho teologického seminára v dnešnom Trichy. Bolo to práve v čase, keď sa seminár sťahoval do kláštora svätého Jozefa v Kotagiri a otec Teofán tam prišiel len osem dní po založení novej komunity. O necelý mesiac bol zvolený za gvardiana a jeho úlohou bolo vyučovať Sväté písmo a výrečnosť v prvom a druhom ročníku. Zároveň bol menovaný za farára kostola svätej Márie v Kotagiri.
Keď sa skončilo jeho deväťročné funkčné obdobie, vrátil sa do rodnej diecézy, kde bol 1. mája 1958 založený vo Varavukade nový kapucínsky kláštor, zasvätený svätému Bonaventúrovi. Otec Teofán sa stal jeho predstaveným.
Mnísi si však veľmi rýchlo uvedomili, že to nie je vhodné miesto pre kapucínsky kláštor, preto odišli 28. septembra 1959 z Varavukade a presťahovali sa do Ponnurunni, neďaleko Ernakulamu. Otec Teofán tam nielenže postavil kostol, ale patril tiež medzi priekopníkov a propagátorov mnohých liturgických aktivít. Založil tam aj apoštolský seminár, v ktorom sa stal duchovným riaditeľom.
Ako učiteľ bol vždy pozorný a ochotný objasniť obavy a pochybnosti svojich študentov. Prijímal duchovné dary od Pána a v istom zmysle bol prirovnávaný k svätému Piovi z Pietrelciny, najmä pre svoj spôsob prijímania a modlitby za tých, ktorí sa na neho obracali.
Praktizoval cnosť pokory a napriek finančným ťažkostiam nikdy nestratil odvahu a naďalej sa venoval tým, ktorí to najviac potrebovali. Svoje vedúce úlohy v rámci svojho rádu plnil so skromnosťou a miernosťou a bez prehnanosti. Vždy sa vo svojej komunite snažil vytvoriť harmóniu.
Nízkemu a chudému otcovi diagnostikovali šestnásť rokov pred jeho skonom cukrovku, ktorú bolo potrebné liečiť dennými injekciami inzulínu. 31. marca 1968 sa jeho zdravotný stav zhoršil kvôli prechladnutiu a ťažkej úplavice, ktorú sa istý čas snažil pred ostatnými skrývať.
Napokon, 4. apríla 1968 prijal posledné sviatosti a o niekoľko hodín neskôr, okolo 23,15 odišiel k Pánovi. Povesť svätosti, ktorá ho obklopovala v živote aj smrti, zostala v podstate neporušená a na jeho príhovor sa mu podarilo získať množstvo milostí a priazne.
