%20(1).jpg)
V roku 1434 panoval v Cirkvi veľký zmätok. Na pápežskom stolci sedel vtedy Eugen IV. V Bazileji zasadal veľký snem, ktorý mal obnoviť v Cirkvi poriadok, ale na koncile sa rad biskupov postavili proti pápežovi a pápež sám bol vo veľkých rozpakoch. Vtedy svätá Františka Rímska veľmi prežívala radosti i bolesti Cirkvi a ustavične prosila vrúcne Pána a Pannu Máriu za odvrátenie zla, ktoré Cirkvi hrozilo.
Bolo to v noci 19. októbra 1434, desať dní pred oslobodením Ríma. Svätica sa nachádzala v domácej kaplnke a prežívala tu ťažký zápas s diablom, nad ktorým zvíťazila. Potom upadla do extázy.
Videla Pannu Máriu na tróne a po oboch stranách trónu apoštolské kniežatá, svätého Jána Krstiteľa, svätú Magdalénu, svätého Štefana, svätého Vavrinca a svätého Benedikta. Františka sa vrhla pred svätou Pannou na kolená a sťažovala sa na smutnú situáciu v Cirkvi a v meste Ríme a vrúcne prosila Matku Božiu, aby sa stala sprostredkovateľkou v tejto nešťastnej dobe.
Panna Mária vľúdne vypočula pokornú služobnicu a uložila svätému Pavlovi, aby zaznamenal poučenie a príkazy, ktoré mu diktovala. Svätý Pavol poslúchol.
Panna Mária dala Františke niekoľko odporúčaní, týkajúcich sa jej duchovného života a uložila jej, aby jej duchovná dcéra a všetky rehoľné rády naliehavo prosili o pomoc. Všetci mali pristúpiť ku svätej spovedi s ozajstnou ľútosťou a pevným predsavzatím vyvarovať sa všetkých ďalších hriechov. Všetci kňazi majú usporiadať vo svojich chrámoch kajúce procesie a spievať pri nich Loretánske litánie.
Okrem toho malo byť odslúžených devätnásť svätých omší na Božiu slávu a ku cti rôznych svätcov: Ku cti Najsvätejšej Trojice, ku cti Vtelenia, ku cti Božieho Narodenia, ku cti Krstu Pána, ku cti Zjavenia Pána, ku cti svadby v Káne, ku cti Najsvätejšej sviatosti, ku cti Zmŕtvychvstania, ku cti zjavenia Pána pred Máriou a apoštolmi, ku cti Nanebovstúpenia, ku cti Ducha svätého, ku cti narodenia Panny Márie, ku cti Očisťovania Panny Márie, ku cti Nanebovzatia Panny Márie, ku cti svätého Michaela archanjela, ku cti Jána Krstiteľa, ku cti svätých apoštolov Petra a Pavla, ku cti svätého Štefana a Vavrinca a ku cti Márie Magdalény, kajúcnice.
Svätá Panna zakončila svoju reč slovami: "Teraz poznáte prostriedok, ktorý vám chce Kráľovná nebies ponúknuť proti tak veľkým nebezpečenstvom: zhromaždite sa a vytrvajte v mlčaní. Očistite svoje srdcia od každej poškvrny, spojte sa v duchu hlbokej viery a živej lásky a dôverujte Pánovi. Mária, vaša Matka a vaša Pomocnica vám hovorí, aby ste sa vyzbrojili odvahou a s dôverou prijímali, nech príde čokoľvek. Žiadna ťažkosť nech vás neotrasie a počítajte s dôverou s účinnosťou spásnych prostriedkov, ktoré som vám zverila."
Nato prikázala svätá Panna Františke, aby všetko, čo videla a počula, zverila Pátrovi Jánovi. Svätý Pavol ukončil písanie a odovzdal listinu svätému Michaelovi.
Páter Ján Mattiotti odovzdal obsah zjavenia čo najväčšiemu počtu rehoľníkov v rôznych rímskych kláštoroch. Ale oni nechceli jeho slovám veľmi veriť. Slová Františky im v lepšom prípade pripadali ako snívanie zbožnej a chorej ženy. Odmietali preto žiadosť svätej Panny zverejniť a nepochopili opatrenia Božej Prozreteľnosti.
Františka preto prosila Pátra Jána, aby sa odobral do Bologne k pápežovi Eugenovi IV. Ale jej duchovný vodca dostal pochybnosti a strach, že jeho zverenkyňa sa stala hračkou mimoriadneho poblúznenia. Slová tých, ktorí všetko posudzujú len podľa ľudského rozumu a chytrosti, ho odzbrojili. Bál sa posmeškov a odmietol ísť do Bologne. Vyhlásil túto cestu za zbytočnú a že výsledkom by nebolo nič iné ako odmietavý výrok pápeža Eugena IV. a skompromitovanie kongregácie oblátov aj jeho samého ako ľahkoverného človeka.
Ale svätica a jej dcéry nestratili odvahu a pokračovali v modlitbách k Bohu, aby zhliadol na svoju Cirkev. Pán si vyvolil rehoľníkov pri Tor de' Specchi, aby odtiaľ stúpali k nemu vrúcne modlitby a zadržali jeho trestajúce rameno. Obláti tak splnili verne svoje poslanie.
29. novembra dostali veci dobrý obrat. Františka upadla po svätom prijímaní do extázy v prítomnosti Pátra Jána a niekoľkých ďalších osôb, ktorých svedectvo je zapísané v aktoch svätorečenia svätej Františky. Znovu sa jej zjavil svätý Pavol a povzbudil ju, aby pokračovala v modlitbách, a vyzval duchovného vodcu, aby poslúchol a odobral sa do Bologne s myšlienkou na večnú blaženosť, ktorá ho čaká, keď vyplní žiadosť nebies.
Svätý Pavol potvrdil vierohodnosť videnia, ktoré svätica mala tým spôsobom, že jej oznámil tajomstvo, ktoré mohol poznať len Boh a on.
Páter Ján sa konečne rozhodol odísť do Bologne. Počas cesty však ho prepadla nebezpečná choroba. Františka sa o tom dozvedela prostredníctvom zjavenia a vyprosila svojmu spovedníka zázračné uzdravenie. Pápež Eugen IV. prijal Pátra Jána láskavo a uložil mu odovzdať v Ríme príkazy podľa nebeských pokynov.
Mattiotti sa ihneď vrátil do Tor de' Specchi a chcel informovať Františku o výsledku svojej misie. Ona ho však pokorne prerušila a povedala mu: "Dovoľte mi, otče, aby som vám sama oznámila, čo vás postretlo. Božia dobrota ma o tom informovala, aby sa váš duch raz a navždy upokojil." Potom mu do najmenších podrobností opisovala všetky udalosti jeho cesty. Túto skutočnosť potvrdil Páter Jan do kanonizačných aktov.
V Ríme sa potom poponáhľali vyplniť pápežov príkaz. Boli organizované verejné modlitby a procesie a vo všetkých kláštoroch sa slúžilo požadovaných devätnásť svätých omší.
Čoskoro sa dostavil blahodarný výsledok. Pápež postavil proti odbojnému koncilu v Bazileji ekumenický koncil vo Ferrare, ktorý potom pokračoval vo Florencii, stal sa hojivou náplasťou na krvácajúce rany Cirkvi a priviedol Východ a Západ k opätovnej jednote.
Masima
zdroj: Dienst am glauben 4/2008
