%20(1).jpg)
Významný svätec Gašpar del Bufalo sa narodil v roku 1786 v Ríme a ako duchovný otec pôsobil v čase, keď Svätá stolica zápasila s dôsledkami krvavej Francúzskej revolúcie.
Gašpar del Bufalo navštevoval jezuitskú školu neďaleko svojho bývania v Palazzo Altieri. Zvláštnym spôsobom ho priťahoval svätý František Xaverský a aj preto mal túžbu vstúpiť do Tovarišstva. Prozreteľnosť však mala pre neho pripravené iné poslanie - povolanie k svetskému kňazstvu.
Gašpar sa teda stal kanonikom u svätého Marka, no keď mal zložiť prísahu vernosti cisárovi Napoleonovi, ocitol sa na dramatickom rozcestí - musel by sa tak vydať proti smerniciam, ktoré vydal pápež. Hoci sa niektorí podriadili, kanonik Gašpar del Bufalo rozhodne nie. Jeho odpoveď: "Nesmiem, nemôžem a nechcem," mu zabezpečila vyhnanstvo.
Najprv sa zdržiaval v Imole, potom v Bolgoni, po ktorej nasledovalo sedem mesiacov vo väzení v San Giovanni a Monte a neskôr v Lugo. Hneď v prvom roku, kedy musel opustiť Rím ho zastihla správa o smrti jeho matky a vtedy napísal: "Píšem len niekoľko riadkov, aby som nerobil ťažkosti tomu, ktor musí list cenzurovať." Ten, kto neodprisahal, už nemohol zostať v pápežskom štáte a tak sa Gašpar spolu s ostatnými vyhnancami ocitol na Korzike.
Svätec rozhodne nezaháľal, túto príležitosť využil na lepšie spoznanie spolubratov kňazov a vypracoval model na vyškolenie kňazov pre súčasnú dobu, ktorý sa mal uskutočniť po návrate do Ríma v kongregácii Misionárovej Najdrahšej Krvi. Vzdal sa postu kanonika a do hĺbky sa venoval obnove kňazstva a apoštolátu medzi ľudom. Krúžky spolupracujúcich kňazov pribúdalo, prvý bol umiestnený v roku 1815 v Giano.
Misionári Najdrahšej Krvi s krížom v ruke konali v jednotlivých strediskách rozjímania, rozhovory a tiež spovedali. O štyri roky neskôr vznikol dom v Pieve Torina neďaleko Camrina, v roku 1821 pribudol dom v Albano, ktorý sa stal hlavným centrom kongregácie. Netreba zabúdať, že táto misijná činnosť prebiehala v nesmierne ťažkých podmienkach, preto si zasluhuje o to väčší obdiv.
Z kanonického procesu sa môžeme dočítať: "Pre Božieho služobníka bolo vždy veľmi bolestné pohŕdanie, ktoré sa mu dostávalo od kléru, pretože nemohol skrývať veľké potreby Cirkvi. Často sa trpko sťažoval na žalostný stav kléru a hovoril o nutnosti reformy. S veľkou pokorou, ale s nemenšou pevnosťou písal: ‚Bolo by veľmi zbožné dať Jeho Svätosti vedieť, že ak nezačneme s reformu od zasvätených osôb, sme blízko k novým pohromám.‘"
Svätec ďalej píše: ‚Nech rímsky biskup rozošle encykliku biskupom, aby znovu prevzali dohľad nad cirkevnou kázňou a naliehali na dodržiavanie zákonov. Nech sa v nej hovorí o nutnom lieku proti obscénnosti v maliarstve, nech sa odporúča bdelosť nad spôsobom, ako sa odievajú ženy a zdôrazní sa väčší záujem o reformu. Nech sa s láskou pripomenie, ako upadla zbožnosť, výchova a závislosť na Cirkvi, v akom nebezpečenstve sú ich tróny. Pokiaľ ide o prelátov, beda, vo verejnej tlači sa o nich píšu podrobnosti, ako sa zabávajú a sú uvádzané veci, ktoré sa nezhodujú s ich dôstojnosťou. Mali by byť menované oveľa zrelšie osoby. A klérus - aké má nedostatky vo vedení i vo svätosti! Už sú preč kanonici a príslušníci kléru, ktorí bývali tak slávni v prvých dobách Cirkvi a šírili všetko dobro vo svojich diecézach. Mladý klérus, to je veľké dobro, ktoré je zorničkou Božieho oka. Bolo by treba zhromaždiť v konvikte mladých, ktorí vychádzajú zo seminárov, aby sa lepšie formovali pre svoje úlohy, k zušľachteniu vinice Ježiša Krista.‘
Samozrejme, tieto slová vyvolali sťažnosti, že svätý Gašpar a jeho misionári poburujú predstavených. Svätca to bolelo, ale ani tak nedal odradiť od úsilia reformácie. Keď arcibiskup z Camerina prišiel navštíviť chorého Leva XII., v prítomnosti ostatných biskupov sa vyslovil že "kanonik Bufalo je anjel, svätec a vede." A hoci Gašpar del Bufalo zomrel v roku 1837, jeho kongregácia dodnes pracuje na mnohých miestach sveta.
Modlitby svätého Gašpara del Bufalo
Ó rany, drahocenná Krv môjho Pána, kiež vás môžem velebiť naveky! Láska môjho, tak zraneného Pána! Ako nepodobný je náš život tvojmu! Krv Kristova, balzam našich duší, prameň milosrdenstva, daj, nech ťa môj jazyk, sčervenený Krvou z každodennej svätej omše, velebí teraz i naveky. Ó Pane, kto ťa môže nemilovať? Kto je schopný nezahorieť láskou k tebe?
Každodenná obeť Krvi Ježiša Krista
Večný Otče, obetujem skrze ruky Panny Márie Ježišovu Krv, ktorú prelial z lásky pri svojom umučení a ktorú každý deň obetuje v eucharistickej obeti. Spájam svoje modlitby, skutky a utrpenie dnešného dňa podľa úmyslu Božskej Obeti na zmierenie za moje hriechy, za obrátenie hriešnikov, za duše v očistci a za potreby Cirkvi. Zvlášť ju obetujem na úmysel Svätého Otca a za potrebu, ktorá mi tak leží na srdci (vymenujte).
Modlitba k Ježišovej Krvi
Otče, všemohúci milosrdný Bože, ktorý si predrahou Krvou svojho jediného Syna vykúpil svet, obnov vykupiteľské vyliatie jeho Krvi na nás a na celé ľudstvo, aby sme dostali požehnali ovocie večného života.
Obeť Ježišovej Krvi za chorých
1. Ježišu, náš Spasiteľ, božský Lekár, ktorý uzdravuješ rany duše i tela, odporúčam ti (vyslovte meno). Pre zásluhy svojej predrahej Krvi vráť mu jeho zdravie.
Sláva Otcu...
2. Ježišu, náš Spasiteľ, vždy zľutovný k ľudskej biede, ty si uzdravoval všetky druhy chorôb, maj súcit s (vyslovte meno). Pre zásluhy tvojej najdrahocennejšej Krvi ťa prosíme, vysloboď ho zo súčasnej choroby.
Sláva Otcu...
3. Ježišu, náš Spasiteľ, ty si povedal: "Poďte ku mne všetci, ktorí ste preťažení a ja vás posilním," opakuj teraz (vyslovte meno) slová, ktoré počulo toľko chorých: "Vstaň a choď!", aby sa pre zásluhy tvojej najdrahšej Krvi mohol ponáhľať k oltáru a ďakovať ti.
Sláva Otcu...
Obeť Ježišovej Krvi za umierajúcich
Večný Otče, obetujem ti zásluhy najdrahšej Krvi Ježiša, tvojho Syna a môjho Vykupiteľa, za všetkých, ktorí dnes zomierajú. Uchráň ich od večného trestu a priveď ich k sebe do raja. Amen.
Obeť Ježišovej Krvi za zomrelých
Večný Otče, obetujem ti Krv Ježiša, tvojho milovaného Syna, preliatu pri bolestnej agóniu v Getsemanskej záhrade, aby som obdržal vyslobodenie duší z očistca, zvlášť (pomenujte).
Odpočinutie večné...
Večný Otče, obetujem ti Krv Ježiša, tvojho milovaného Syna, preliatu pri krutom bičovaní, aby som obdržal vyslobodenie duší z očistca, zvlášť (pomenujte).
Odpočinutie večné...
Večný Otče, obetujem ti Krv Ježiša, tvojho milovaného Syna, preliatu pri dlhej ceste na Kalváriu, aby som obdržal vyslobodenie duší z očistca, zvlášť (pomenujte).
Odpočinutie večné...
Večný Otče, obetujem ti Krv Ježiša, tvojho milovaného Syna, preliatu pri ukrižovaní a trojhodinovej agónii na kríži, aby som obdržal vyslobodenie duší z očistca, zvlášť (pomenujte).
Odpočinutie večné...
Večný Otče, obetujem ti Krv Ježiša, tvojho milovaného Syna, ktorá vyšla z rany jeho Najsvätejšieho Srdca, aby som obdržal vyslobodenie duší z očistca, zvlášť (pomenujte).
Odpočinutie večné...
