%20(1).jpg)
K čaru vianočnej atmosféry už po stáročia patrí stavanie betlehemov, tiež známych ako jasličky. Každý rok ich môžeme vidieť nielen v kostoloch, ale tiež v domácnostiach, ako spomienku, či vyobrazenie scény narodenia Pána Ježiša Krista.
Za zvyk pripraviť si betlehem vďačíme svätému Františkovi z Assisi, ktorý v roku 1223 spolu s priateľmi premenil jaskyňu na kaplnku a zinscenovali živý betlehem. Symbol Vianoc - Kristovo narodenie, sa objavuje na ranokresťanských nástenných maľbách, ale tiež v zdramatizovanej podobe ako kulisa ranostredovekých vianočných hier s postavami Dieťaťa ležiaceho v jasličkách, Panny Márie, svätého Jozefa, klaňajúcich sa pastierov a Tromi kráľmi.
Stavanie samostatných kostolných betlehemov rozšírili v 16. storočí v Európe františkáni a jezuiti. Po jozefínskych reformách v rokoch 1782 až 1804 platil v Rakúsko-Uhorsku zákaz, podľa ktorého sa stavanie betlehemov v kostoloch vyhlásilo za nedôstojné pre cirkev. Preto sa vtedy táto krásna tradícia stavania betlehemov preniesla do šľachtických, meštianskych a ľudových domácností.
Keď si v rodine pripravujeme betlehem alebo jasle, môžeme si pripomenúť význam každej figúrky a prvku. Pripomínajú nám skromné začiatky Ježiša, dôležitosť rodiny a zázrak, keď sa Boh stal človekom.
Zamysleli ste sa niekedy nad významom symbolov v tejto scéne?
Betlehem, či už v kostoloch alebo v domácnostiach, je zvyčajne zložený z maštale, zvierat, Panny Márie, svätého Jozefa a malého Ježiška v jasliach. Narodil sa v jasliach, pretože v hostinci nebolo preňho a jeho rodičov miesto. Zvieratá zasa predstavujú prítomnosť všetkých Božích stvorení, vrátane tých najpokornejších v okamihu Ježišovho narodenia.
Stajňa, v ktorej sa narodil Pán Ježiš, predstavuje pokoru a jednoduchosť. Bolo to skromné miesto, kde sa mal narodiť Kráľ kráľov, ale pre Spasiteľa sveta bolo vhodné, aby vstúpil na svet takým pokorným spôsobom.
Stajňa ale tiež predstavuje neporiadok života a skutočnosť, že Boh sa s nami stretáva tam, kde sme, bez ohľadu na to, aký chaotický, alebo rozvrátený môže byť náš život.
Jasle, alebo kŕmny žľab, kam bol náš Pán uložený po narodení, predstavujú Eucharistiu, teda sviatosť svätého prijímania, v ktorej kresťanské spoločenstvo posväcuje a konzumuje chlieb a víno ako Telo a Krv Ježiša Krista. Jasle sú pripomienkou toho, že Ježiš, Chlieb života, sa narodil v Betleheme, čo znamená "dom chleba".
Ježiš je vtelený Boh, čo znamená "Boh v tele". Ježiš je teda plne Boh a plne aj človek a jeho narodenie bolo začiatkom Božieho plánu na záchranu ľudstva od hriechu. Ježiško tiež predstavuje zraniteľnosť a nevinnosť novonarodeného dieťaťa a lásku a starostlivosť, ktorú dostalo od svojich rodičov.
Panna Mária a svätý Jozef predstavujú poslušnosť a vieru. Boh si vybral Máriu za Ježišovu matku a ona túto úlohu ochotne prijala. Jozef bol spravodlivý muž, ktorý poslúchol Boží príkaz vziať si Máriu za manželku a vychovať Ježiša ako svojho vlastného Syna. Mária a Jozef sú príkladom poslušnosti a vernosti Božiemu plánu.
Mária kľačí pri jasličkách ako tá, ktorá toto Dieťa, Božieho Syna, nechala vstúpiť do svojho života, ktorá mu odovzdane slúži a daruje ho ďalej ľuďom. Mária nechala vstúpiť Ježiša do svojho života bezpodmienečným "Áno". Iba ten, kto hovorí "áno" bez výhrad, keď ho zastihne Božia otázka, počne Ježiša Krista a môže ho ďalej niesť svetu.
Toto Máriine "Áno" nie je jednorazovým súhlasom, ale sa stalo základným pravidlom jej života až do najmenších podrobností, uskutočňujúc sa v jej sebazapretí - odovzdaní sa, pripraveným ku každej službe. Ak je "Áno" pre Ježiša skutočné, vždy sa osvedčuje v tichej, vernej službe pre neho.
Už v Betleheme držala Mária toto Dieťa v ústrety všetkým, ktorí ho hľadajú. Už tu sa stáva darkyňou dejín spásy - ľudským obrazom Boha Otca, ktorý nám daruje svojho Syna. Ani my nikdy neprijímame šťastie Pánovej blízkosti len sami pre seba - čím hlbšie ho môžeme prijať, tým viac sa stáva naším povolaním, aby sme ho darovali druhým, aby sme žili tak, že ho môžu u nás nájsť.
Jozef je muž na okraji, v tieni, muž mlčanlivej pripravenosti a pomoci. Muž, do ktorého života Boh natrvalo zasiahol novými pokynmi a poslaním. Jozefove vlastné plány sú mlčky prekonané. Jozef si chcel pripraviť bezpečnú domovinu v tichom lesku uctievaného Boha a bol poslaný do neistoty a pochybností, do obťažnej námahy, súženia svedomia, na divokej ceste, do nevľúdnej stajni a nehostinnej cudzej krajiny. Je to muž, ktorý slúži.
Jozef stojí pri jasliach ako ten, ktorý mlčí a počúva, ktorý sa starostlivo stará o druhých, predovšetkým o Dieťa. Ticho nesie námahu bez toho, aby zostával pri svojich vlastných prianiach a bolestiach. Dáva poznať, aké šťastie spočíva v tom, keď zabudneme na vlastné šťastie a je stále k dispozícii aj v temnotách, v ktorých sám nevidí, ako sa Boh stáva človekom.
Spievajúci anjeli pri narodení Ježiša symbolizujú nádej a radosť. Oznamujú dobrú správu, že sa narodil Spasiteľ, ktorý prinesie pokoj a spásu všetkým. Nebeský zbor oznamuje narodenie Ježiša, "Kniežaťa pokoja". Spev anjelov tiež znamená začiatok novej éry a obnovený vzťah medzi Bohom a ľudstvom.
Anjeli poznajú bytosť toho, ktorý nenápadne, ako chudáčik, leží v jasliach, lebo oni v nebi ustavične hľadia na jeho slávu. Preto prinášajú na zem klaňanie a chválu. Chcú nám pomáhať, aby sme Ježiša Krista lepšie poznali a plní radosti a obdivu ho chválili a to ďaleko nad všetko, čo o ňom teraz môžeme pochopiť.
Pastieri, ktorí navštívili Ježiša po jeho narodení, predstavujú chudobných a marginalizovaných. Pastieri boli v spoločnosti považovaní za vyvrheľov, a napriek tomu boli prví, ktorí sa dozvedeli o Ježišovom narodení. Pastieri nám tak pripomínajú, že Ježiš prišiel na svet pre všetkých ľudí bez ohľadu na ich spoločenské postavenie alebo pôvod.
Pri jasliach nevidíme boháčov, ktorí uspokojili všetky svoje túžby. Chudobní pastieri, žijúci pod holým nebom nemajú bezpečie teplého domova. Bdejú uprostred noci, prijímajú posolstvo a uveria mu. A pretože všetko nechajú tak, nájdu Dieťa, ktorému v úžasu otvárajú svoje srdcia. Toto Dieťa zaujme v nich svoje miesto a nechá v nich prepuknúť takú veľkú radosť, že sa títo ľudia spájajú vo svojej chvále s anjelmi.
Zvieratá v betlehemoch predstavujú celé stvorenie. Vôl a osol sú často zobrazovaní ako prítomní pri narodení Ježiša a predstavujú skrotené zvieratá, ktoré boli v tom čase prítomné. Všetky zvieratá sú však súčasťou Božieho stvorenia a ich prítomnosť v betlehemoch nám pripomína, že Ježiš prišiel vykúpiť celé stvorenie, nielen ľudstvo.
Hviezda z jaslí, známa aj ako Betlehemská hviezda, je symbolom nádeje a božského vedenia. Podľa Biblie sa zjavila na oblohe, aby oznámila trom mudrcom narodenie Ježiša Krista. Hviezda teda predstavuje Božie svetlo, ktoré svieti na svet a vedie ľudí na cestu spásy.
Traja králi boli prví pohania, ktorí uverili v Ježiša Krista. Evanjelium vidí v týchto mudrcoch prvotiny národov, ktoré prijímajú dobrú zvesť o spáse skrze vtelenie. Príchod mudrcov do Jeruzalema s cieľom pokloniť sa židovskému kráľovi ukazuje, že v mesiášskom svetle Dávidovej hviezdy hľadajú v Izraeli toho, ktorý bude kráľom národov. Ich príchod znamená, že pohania môžu objaviť Ježiša a klaňať sa mu ako Božiemu Synovi a Spasiteľovi sveta, len ak sa obrátia k Židom a prijmú od nich mesiášske prisľúbenie, ako sa nachádza v Starom zákone.
V jasliach sa snúbi nebo so zemou. Pri jasliach už vôbec niet oddeľujúcich hraníc a vzdialeností. Kto kľačí pri jasliach a klania sa, je spojený so všetkými, ktorí robia to isté na šírom svete a stoja už v spoločnosti neba, v spoločnosti anjelov a svätých.
Masima - Verím a Dôverujem
