%20(1).jpg)
Existencia anjelov je pravda viery doložená Svätým písmom. Svätý Augustín to opisuje takto: "Slovo anjel je názov úradu, nie prirodzenosti. Ak sa pýtame na meno tejto prirodzenosti, dostaneme odpoveď, že je to duch; ak sa pýtame na úrad, dostaneme odpoveď, že je to anjel: je to duch pre to, čím je, kým pre to, čo koná anjel."
"Anjeli strážni," píše zasa svätý Tomáš Akvinský, "nás poučujú tým, že osvetľujú naše obrazy, posilňujú svetlo našej inteligencie a vedú nás k lepšiemu poznaniu vecí." Napríklad svätá Agnesa z Montepulciano prijala desaťkrát sväté prijímanie z rúk anjela a viackrát ju utešovali videnia anjelov, od ktorých dostala aj príkaz postaviť nový kláštor.
Patrónku Francúzska, svätú Johanu Arku, anjel podporoval v jej poslaní, keď jednoduchá sedliacka dievčina inšpirovaná Bohom opúšťa dom svojho otca, aby sa stala bojovníčkou a oslobodila Francúzsko. Napokon nespravodlivo obvinená z kacírstva zomrela ako mučenica na hranici. Ale ešte predtým sa jej vo videniach zjavili svätý Michal a iní svätí, ktorí jej na tejto neľahkej ceste pomáhali.
Počas procesu poskytla sudcom vzácne svedectvo: "Keď som mala trinásť rokov, počula som hlas, ktorým Boh riadil moje konanie, pocítila som veľký strach. Počula som ten Hlas na poludnie, v lete, v záhrade môjho otca. Počula som Hlas, ktorý prichádzal sprava ... Vždy bola prítomná tiež žiara. svetlo prichádzalo z rovnakej strany ako Hlas a bolo obyčajne veľmi silné. Počula som ten Hlas na poludnie, v lete, v záhrade môjho otca. Počula som Hlas, ktorý prichádzal sprava ... Vždy bola prítomná tiež žiara. svetlo prichádzalo z rovnakej strany ako Hlas a bolo obyčajne veľmi silné. Potom som počula ten hlas trikrát a pochopila som, že je to hlas anjela. Hneď som si pomyslela, že je to archanjel Michal a veľmi som sa bála. Potom som ho videla viackrát a tiež aj anjelov, ktorých som videla rovnako, ako vidím vás. A keď odišli, veľmi som plakala, pretože som chcela, aby ma vzali so sebou."
Aj veľká reformátorka karmelitánskeho rádu svätá Terézia z Avily zažila niekoľkokrát toto tajomné stretnutie medzi človekom a nebeskou bytosťou.
Jedno z nich opisuje nasledovne: "V tomto videní sa zapáčilo Pánovi, aby som ho (anjela) videla takto: nebol veľký, ale malý, zato veľmi krásny, s takou rozžiarenou tvárou, že vyzeral ako jeden z anjelov, ktorí sú v hierarchii veľmi vysoko a všetci planú Božou žiarou, myslím, že sú to tí, čo sa nazývajú cherubíni. Uzrela som v jeho rukách dlhú zlatú kopiju, ktorá na železnom hrote mala akoby trochu ohňa. Mala som pocit, že mi ju niekoľkokrát zarazil do srdca tak hlboko, že mi dosiahla až do špiku kostí a keď ju vytiahol, zdalo sa mi, že ju odniesol preč a zanechal ma celú zapálenú veľkou Božou láskou. Bolesť z rany bola taká silná, že som vzdychala a zároveň mi tá bolesť vlievala takú veľkú sladkosť, že som netúžila aby to skončilo, ani duša sa nemohla uspokojiť s ničím iným ako s Bohom. Nie je to fyzická bolesť, ale duchovná, aj keď telo bude mať na nej istú, dokonca veľkú účasť. Je to taká sladkosť, čo sa odohráva medzi dušou a Bohom, že prosím Božiu dobrotu, aby to skúsil ten, kto si myslí, že klamem."
Svoje skúsenosti s nebeskými duchmi opísala tiež svätá Angela z Foligno. Na sviatok anjelov bola v kostole vo Foligne a keď prišiel čas pristúpiť k svätému prijímaniu prosila svätých anjelov slovami: "Ó, Boží služobníci, ktorí ste tu, ktorí máte za úlohu slúžiť mu a ukázať ho ostatným, ukážte mi ho takého, akého ho Otec dal ľuďom, ukážte mi ho najskôr živého, chudobného, skľúčeného, zbitého, krvácajúceho a potom mŕtveho na kríži." A anjeli jej s nevýslovnou láskavosťou odpovedali: "Ó, Bohu milá a príjemná, nech sa páči, tu ho máš. Dokonca ti je dovolené, že ho môžeš ukázať a predstaviť ostatným." Angela ho potom skutočne videla, ako to žiadala.
Inokedy vravela zasa toto: "Postrehla som vo svojej duši dve úplne odlišné radosti. Jedna pochádzala od Boha, druhá od anjelov a nepodobali sa. Obdivovala som nádheru, ktorou bol Pán obklopený a spýtala som sa, ako sa volá to, na čo sa pozerám. ‚To sú tróny,‘ povedal hlas a zástup bol taký oslnivý a nekonečný, že som nevidela začiatok ani koniec toho davu, ktorého počet presahuje naše čísla."
Svätý Ignác z Loyoly píše v Duchovných cvičeniach, v zameraní sa na rozoznávanie duchov o anjeloch: "Vlastnosťou Boha a jeho anjelov je svojimi hnutiami dávať opravdivú duchovnú veselosť a radosť a odstraňovať každý zármutok a zmätok, zapríčinený nepriateľom." V siedmom pravidle zasa čítame: "U tých, ktorí postupujú od dobrého k lepšiemu, dobrý anjel sa dotýka duše milo, jemne a lahodne ako kvapka vody, ktorá vniká do špongie. Zlý duch sa jej dotýka prudko, s hrmotom a nepokojom, ako keď kvapka vody padá na skalu. Tých však, ktorí kráčajú od zlého k horšiemu, spomenutí duchovia sa dotýkajú opačným spôsobom. Príčina toho je, stav duše je opačný alebo podobný stavu anjelov. Keď je opačný, duchovia vstupujú s hrmotom a lomozom, takže ľahko poznať ich príchod. Keď je však podobný, duch vstupuje potichu ako do vlastného domu otvorenou bránou." Toto učenie o anjeloch svätého Ignáca prijali a žili mnohí jezuitskí svätci, ktorí šírili kult anjelov strážnych.
Krásnu skúsenosť s anjelom mal aj mladý svätý Dominik Savio. Stalo sa to, keď jeho malá sestra Raimonda spadla do rybníka. Dominik hneď skočil za ňou, hoci sám nevedel plávať. Keď vytiahol sestru na breh, diváci sa ho udivene pýtali, ako to dokázal. "Nebol som sám," odpovedal Dominik, "posilňoval som Raimondu, ale môj anjel strážny posilňoval mňa."
Inokedy kráčal po rozpálených uliciach, na ktorých kvôli sieste nebolo živej duše okrem farmára, ktorý sa Dominika pýtal, či sa nebojí kráčať sám po vyľudnených miestach. "Nie som sám," odvetil Dominik. "Veď nikoho s tebou nevidím," povedal farmár. "Nikoho nevidíte, ale je tu môj anjel strážny," dodal Dominik s úsmevom.
Svätá Katarína Labouré začula v noci 18. júla 1830 hlas, ktorý ju trikrát oslovil. Keď odhrnula záves z postele, uvidela krásneho chlapca v bielom oblečení a na čele mal svätožiaru s kruhmi. Okamžite pochopila, že toto dieťa je anjel, ktorý ju nebeským hlasom volal do kaplnky: "Čaká ťa tam presvätá Bohorodička. Budem ťa sprevádzať!"
Hoci sa blížila polnoc, Katarína nasledovala anjela, ktorý kráčal po jej ľavej strane a viedol ju chodbami kláštora. Keď nimi prechádzala, nebeský duch šíril okolo nej lúče svetla. Ešte viac bola prekvapená, keď sa dvere kaplnky otvorili, hoci sa ich "dieťa" dotklo len špičkou jedného prsta. Dnu uvidela zapálené všetky sviece ako pri polnočnej svätej omši, ale Panna Mária tam nebola. Anjel prešiel do presbytéria a postavil sa naľavo od oltára. Po krátkom čakaní sa Bohorodička zjavila vedľa sochy svätého Jozefa a Katarína ju videla, ako si sadá na kreslo, ktoré stálo na oltárnych stupňoch na evanjeliovej strane. Katarína si rýchlo kľakla na oltárne stupne blízko nej a položila svoje ruky na kolená najsvätejšej Panny. Keď si potom vypočula posolstvo, ktoré má ako rehoľná sestra vykonať na Božiu slávu, Panna Mária zmizla a anjel sprevádzal Katarínu späť do jej izby.
Svätého Filipa Neri zachránil anjel, keď spadol a hrozilo, že ho prejde voz poháňaný štyrmi koňmi. Inokedy ho anjel zasa vyskúšal. Raz sa mu prihovoril chudobný muž, žiadajúci almužnu. Svätec mu hneď chcel dať niekoľko mincí, no muž s úsmevom povedal: "Chcel som len vidieť, čo urobíš," a zmizol. Filip Neri sa neskôr zveril dvom svojim blízkym kňazom, že žobrák bol jeho anjel strážny, ktorý sa uchýlil k tejto simulácii, aby stále viac chápal, koľko lásky je potreba k chudobným.
Svätý František Saleský sa pred začatím homílie niekoľko minút odmlčal, pozeral na svojich poslucháčov a medzitým sa obracal anjelov strážnych veriacich a prosbou, aby vštepovali do sŕdc svojich chránencov jeho kázne.
Príklady ďalších svätcov z našej doby nám ukazujú, že anjel strážny je naším najlepším priateľom, ktorého pomoc by sme si mali pri svojom dnešnom spôsobe života viac vážiť. On neustále hľadí na Boha a súčasne je nám vo dne v noci po boku.
Masima - Verím a Dôverujem
