Zvláštna úcta v Katolíckej cirkvi, spojená s Utrpením Ježiša Krista, je uctievanie jeho predrahej Krvi. Je to uznanie obete Pána Ježiša Krista a toho, že prelial svoju krv za spásu ľudstva. Táto krv sa okrem toho sprítomňuje darom Eucharistie, ktorý spolu s Kristovým Telom prijímame pri svätej omši pod spôsobom chleba a vína.
Hoci v dejinách Cirkvi vzniklo viac sviatkov Predrahej Krvi, predsa sa univerzálny sviatok pre celú Cirkev ustanovil až v 19. storočí.
Keď Pius IX. odišiel do exilu v Gaete (1849), mal za spoločníka svätého dona Giovanniho Merliniho, tretieho generálneho predstaveného otcov Najdrahšej krvi. Po príchode do Gaety Merlini navrhol, aby Jeho Svätosť zložila sľub, že rozšíri sviatok Najdrahšej krvi na celú Cirkev, ak opäť získa do vlastníctva pápežské panstvo. Pápež túto záležitosť zvážil, ale o niekoľko dní neskôr poslal za Merlinim svojho domáceho preláta Jos. Stellu s odkazom: Pápež nepovažuje za vhodné zaviazať sa sľubom; namiesto toho sa Jeho Svätosti zapáčilo okamžite rozšíriť sviatok na celé kresťanstvo.
Bolo to 30. júna 1849, v deň, keď Francúzi dobyli Rím a republikáni kapitulovali. 30. jún pripadol na sobotu pred prvou júlovou nedeľou, preto pápež 10. augusta oficiálne vyhlásil, že prvá nedeľa v júli bude vždy zasvätená úcte Predrahej Krvi Ježiša Krista. Neskôr pápež dátum tejto slávnosti zafixoval na 1. júl.
Po Druhom Vatikánskom koncile bol tento sviatok z kalendára odstránený, no votívne omše ku cti Predrahej Krvi sa môžu v mesiaci júl sláviť (ako aj v iné mesiace roka). Preto je celý mesiac júl už tradične zasvätený Predrahej Krvi, čo katolíkov v tento mesiac ešte viac podnecuje k rozjímaniam o veľkej Ježišovej obeti a o tom, ako vylial svoju Krv za ľudstvo napríklad aj týmito modlitbami:
Ó Bože, ktorý si Predrahou Krvou svojho jednorodeného Syna vykúpil celý svet, zachovaj v nás dielo svojho milosrdenstva, aby sme si uctievaním tajomstiev našej spásy zaslúžili užívať jej ovocie. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, Tvojho Syna, ktorý s Tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým, Boh, po všetky veky vekov. Amen.
Večný Otče! v spojení s Najsvätejšou a Nepoškvrnenou Pannou a v jej mene, ako aj v spojení so všetkými svätými v nebi a všetkými vyvolenými na zemi ti obetujem Najdrahšiu krv Ježiša Krista ako poďakovanie za dary a výsady, ktorými si obohatil Máriu ako svoju najposlušnejšiu dcéru, najmä v jej Nepoškvrnenom počatí. Obetujem Ti aj Jeho Drahocennú Krv za obrátenie úbohých hriešnikov, za šírenie a povznesenie Tvojej svätej Cirkvi, za bezpečnosť a blahobyt nášho hlavného pastiera rímskeho biskupa a podľa jeho úmyslov. Amen.
Spomedzi cirkevných Otcov môžeme považovať svätého Jána Zlatoústeho a svätého Augustína za príklady zvláštnej úcty k Najdrahšej Krvi. Veľká horlivosť svätého Jána Zlatoústeho a nadšenie svätého Augustína pre Ježišovu Krv, ktorá spôsobila naše vykúpenie, vysvetľujú miesta, aké v ich spisoch Najdrahšia Krv zaujíma.
Aj zjavenia svätej Gertrúde sú plné hlbokých obrazov o Najdrahšej Krvi Pána Ježiša. U svätej Kataríny Sienskej si zasa táto úcta našla svoju modernú formu, ktorá je priamo prorokyňou Najdrahšej Krvi. Jej listy začínajú poväčšine začínajú vetou: "Píšem Vám v Najdrahšej Krvi..." Svojmu spovedníkovi Rajmundovi z Capuy odporúčala: "Ponorte sa do Krvi Ukrižovaného, kúpte sa v onej Krvi, nech Vás opojí, a porastiete a nadobudnete v tejto Krvi silu." Inokedy zasa napísala: "Uprostred svojich prác chcem byť sprevádzaná touto Krvou."
Najväčším šíriteľom úcty ku Kristovej Krvi bol však nepochybne svätý Gašpar del Bufalo, ktorého nazývame aj apoštolom Najdrahšej Krvi.
Prečo máme uctievať Kristovu Krv? Hlavný motív tejto úcty je podobný ako u Božského Srdca - božská dôstojnosť Ježiša Krista, ktorému táto Krv patrí. Zvláštny dôvod pre úctu k Najdrahšej Krvi však spočíva v tom, že Boh chcel, aby sa táto Krv stala cenou za naše vykúpenie.
Isteže, Boh mohol vykúpiť ľudstvo aj bez vtelenia, ale aj potom, čo sa rozhodol stať sa človekom, celkom by postačili prvé slzy či niekoľko kvapiek krvi počas obriezky. Však nekonečná Spravodlivosť, Múdrosť a Božia dobrota chcela, aby bolo naše vykúpenie podmienené preliatím všetkej - do poslednej kvapky - Krvi Boha Človeka. Iba táto Krv spôsobila, že Bohu boli milé aj obete Starého zákona ako predobrazy pravého Baránka, ktorý sňal hriechy sveta.
Ježišova Krv nás nielen vykúpila, ale je tiež zdrojom všetkých milostí a cenou všetkej lásky, akú nám Boh venuje. Majme teda vďačnosť za tento drahocenný poklad, od ktorého môžeme očakávať všetko dobré.
Karmelitánka, sestra Františka od Matky Božej bola raz pred svätým prijímaním uchvátená slovami zo Zjavenia svätého Jána: On nás miloval a obmyl nás svojou krvou od našich hriechov. Hneď po prijatí Eucharistie jej Pán vnútorne povedal: "Prelial som svoju Krv pre vaše hriechy a teraz prichádzam vo svätom prijímaní, aby som obmyl poškvrny, ktoré u vás zostali." A uvidela svoju dušu celú pokrytú Ježišovou Krvou.
Zakladateľ rehole passionistov svätý Pavol z Kríža tiež vedel, akú silu má pred Bohom obetovanie Drahocennej Krvi nášho Pána Ježiša Krista: "Nech všetci majú vo svojom srdci starosť o obrátenie hriešnikov, posvätenie blížnych, oslobodenie duší z očistca, preto často obetujte Bohu umučenie, smrť a Najdrahšiu Krv Ježiša."
Svojej duchovnej dcére Agneške Grazi napísal v roku 1739 tieto slová: "Vidím ako sa už začínajú rozpadať múry a úbohý väzeň sa z nich čoskoro vymaní, aby uletel do žiariacej otčiny, ktorú Ježiš pre nás vykúpil za cenu svojej Predrahej Krvi. Musíš sa teda postarať o to, aby si, keď budeš opúšťať svoje väzenie, bola zaodetá do šiat z popolu, na ktorých bude napísané: ‚Som úplnou ničotou, som priepasťou zla. Jedine Ty, ó môj Bože, si Tým, ktorý Si, Tým, od ktorého očakávam všetko dobro skrze zásluhy Ježišovej Krvi.‘ Keď takto opustíš svoje väzenie v týchto biednych šatách z popolu na ktorých je vyrytá tvoja ničota, Boh, ktorý je všetkým, ti ich prikáže odhodiť, aby tvoju dušu mohol zaodieť do kráľovských šiat, ktoré sú zafarbené Baránkovou Krvou bez škvrny a ozdobené Jeho cnosťami. A takto vystrojená svadobnými šatami budeš vovedená do kráľovských príbytkov a naveky prizvaná na Božiu hostinu na ktorej budeš na veky vekov spievať: ‚Svätý, Svätý, Svätý! Jedine Ty si Svätý, jedine Ty si Pán, jedine Ty si Najvyšší, Ježišu Kriste!‘“
Svätý Ján Mária Vianney vo svojej kázni hovoril: "Moje deti, všimnite si dobre: vždy keď som dostal nejakú milosť, dostal som ju preto, že som prosil Najsvätejšiu Pannu, aby namiesto mňa obetovala Bohu Drahocennú Krv Ježiša Krista."
Aj my sa môžeme modliť nasledovnú modlitbu: Pre tvoje nesmierne bolesti pri utrpení a smrti tvojho Božského Syna a pre horké slzy, ktoré si prelievala, prosím ťa, obetuj sväté, ranami a krvou pokryté telo Božského Vykupiteľa v spojení s tvojimi bolesťami a slzami Nebeskému Otcovi za záchranu duší a za získanie milosti…(vymenujte). Amen.
Uctiť si Kristovu Krv môžeme aj Litániami k Najdrahšej Krvi, ktoré v roku 1960 vytvoril pápež svätý Ján XXIII. Vo svojom apoštolskom liste Inde a primis napísal: Stalo sa viackrát od prvých mesiacov Našej pápežskej služby, a často prechádzal starostlivý a prostý hlas Našich zážitkov, že sme vyzývali veriacich v záležitosti živých a každodenných prejavoch úcty, aby sa obracali s veľkou horlivosťou k prejavom milosrdenstva nášho Pána voči jednotlivým dušiam, voči Cirkvi a voči celému svetu, ktorého je Ježiš Vykupiteľ a Spasiteľ. Máme na mysli úctu k Najdrahšej Krvi. (...) Tá nám bola vštiepená priamo v domácom prostredí, v ktorom rozkvitalo naše detstvo, a preto spomíname s živým pohnutím na recitáciu Litánií k Najdrahšej Krvi, ktorú naši predkovia konali v mesiaci júl.
Zázraky spojené s Predrahou Krvou nášho Vykupiteľa
Jeden z najstarších eucharistických zázrakov sa stal v období, kedy niektoré heretické hnutia popierali reálnu prítomnosť Ježiša Krista v Eucharistii, vo Ferrara. Stal sa v chráme Santa Maria in Vado, pochádzajúcom z 5. storočia, kde sa uctieva obraz Panny Márie od svätého Lukáša. O tomto zázraku si môžete prečítať v článku - Zázrak s Krvou Pána.
Ďalší zázrak sa stal 13. mája 1623, keď sa rieka Bouzanne poriadne rozvodnila, až zaliala námestie, cintorín a spôsobila mnohé škody. Potom začala voda vnikať aj do domov a unášala nábytok ľudí. Zhrození obyvatelia si spomenuli na Predrahú Krv. Poprosili predstaveného kláštora, aby mohli relikviu niesť v procesii oproti rozbúreným vodám. a stala sa čosi neuveriteľné: "Pomaly, ako kňaz s relikviou postupoval, za každým jeho krokom vpred voda ustúpila presne o taký kus." Tento zázrak nikto nezaznačil, ale spomienka naň sa prenášala z generácie na generáciu aj vďaka ustanovenému sviatku, ktorý sa slávi v bazilike Neuvy-Saint-Sépulcre až podnes. Všade sa nazýva sviatkom 13. mája alebo sviatok zázraku.
Iný zázrak zažila Mária-Lujza, keď podstupovala veľmi bolestnú skúšku. Jej manžela hospitalizovali s vnútorným krvácaním, ktoré sa lekárom nepodarilo zastaviť. Nepomohla ani transfúzia krvi a tak lekári po niekoľkých dňoch priznali svoju bezmocnosť a jeho manželke povedali, že sa nedá zachrániť. Nezostávalo jej nič iné, iba prepraviť manžela domov a čakať na najhoršie. Rozrušená Mária-Lujza sa zdôverila o beznádejnom stave manžela jednej zo svojich priateliek. Tá jej poradila, aby dala odslúžiť svätú omšu k úcte Predrahej Krvi v bazilike Neuvy-Saint-Sépulcre, kde sa nachádza vzácna relikvia. To aj zakrátko urobila. Po odslúžení svätej omše sa krvácanie okamžite zastavilo. Manžel Márie-Lujzy bol zachránený. Toto svedectvo bolo zaznamenané v sakristii baziliky v Neuvy-Saint-Sépulcre.
Počas poslednej choroby Benigny-Consolaty jej Pán Ježiš neustále hovoril o sile a svetle, ktoré prináša rozhrešenie, zvlášť v dušiach už očistených, pripomínal jej tú potrebu, ktorá ho poháňa, aby daroval svoju Krv a tiež to, že všetky krásy zeme nie sú ničím popri tých, ktoré sa skrývajú v jednej kvapke jeho Predrahej Krvi. Hovoril i to, že keď ju vyleje na nejakú dušu, zostane po nej stopa. "Táto Krv nielen obmýva a odstraňuje každú škvrnu, ale duša sa skrze ňu stáva krajšou a silnejšou."
Masima - Verím a Dôverujem