%20(1).jpg)
Mesiac máj je zasvätený Panne Márii aj preto, že jej postava zaujíma ústredné miesto v kresťanskej spiritualite. Jedným z najfascinujúcejších aspektov mariánskej úcty je bohatstvo titulov, ktoré sa Márii pripisovali v priebehu storočí.
Tieto tituly, presiaknuté históriou, teológiou a ľudovou úctou, ponúkajú fascinujúci a farebný pohľad na bohatstvo a vieru mariánskej viery. Majú korene v Biblii a v starovekej kresťanskej tradícii; už v Novom zákone je Mária opísaná a prezentovaná nielen ako Ježišova Matka, ale aj ako Panna Mária.
Mariánske tituly teda nie sú iba obyčajným zoznamom, ale pozvánkou k rozjímaniu o tajomstve Márie.
Jedným z najstarších a najdôležitejších dogmatických titulov je určite titul Mária, Matka Božia, schválený Efezským koncilom v roku 431. Tento titul nielenže uznáva Máriu ako biologickú matku Ježiša, ale aj hlása jej materstvo vo vzťahu k vtelenému Slovu, druhej osobe Najsvätejšej Trojice. Potvrdenie Márie ako Matky Božej znamená plne uznať božstvo Krista od okamihu jeho počatia.
Doktrínu o večnom panenstve Márie učili už raní Otcovia a Lateránsky koncil ju v roku 649 vyhlásil za dogmu. Odtiaľ pochádza titul Semper Virgo - Vždy Panna, ktorý sa stal populárnym v 4. storočí.
Postupom času a s neustálou oddanosťou ľudí vznikli ďalšie tituly, medzi ktorými dominuje zdôraznenie jej Nepoškvrneného počatia - Immaculata. Dogma, že Mária bola počatá bez dedičného hriechu, bola v roku 1854 vyhlásená encyklikou pápeža Pia IX. s názvom Ineffabilis Deus (Neuveriteľný Boh). Toto vyhlásenie dalo priestor vzniku dvom titulom - Panna Mária Nepoškvrneného počatia a Kráľovná počatá bez dedičného hriechu.
Viera, že Panna Mária bola po zavŕšení svojho života vzatá s telom i dušou do neba, bola zasa definovaná dogmou pápežom Piom XII. v liste Munificentissimus Deus, z ktorého pochádzajú tituly Panna Mária Nanebovzatá, alebo Kráľovná nanebovzatá.
Prirodzene, mnohé mariánske tituly sú spojené s konkrétnymi zjaveniami alebo svätyňami, ktoré boli a stále sú hlbokou súčasťou miestnej ľudovej oddanosti, z ktorej sa následne rozšírili po celom svete.
Uctievaná ikona Čiernej Madony (Panny Márie Čenstochovskej) sa nachádza v poľskom kláštore Jasná Hora. Podľa legendy bola ikona, predstavujúca Pannu s Ježiškom, napísaná evanjelistom svätým Lukášom na cédrovej doske stola domu Panny Márie v Nazarete.
Panna Mária ustavičnej pomoci - táto slávna ikona patrí k najznámejším obrazom Panny Márie na svete. Slávna ikona z 15. storočia, zobrazujúca Máriu a Ježiška, sprevádzaných archanjelmi Michalom a Gabrielom, je pod osobnou starostlivosťou rádu redemptoristov.
Titul Panna Mária Guadalupská odkazuje na obraz, ktorý Mária zanechala na tilme Juana Diega, ktorému sa predstavila ako coatlaxopeuh (tá, ktorá drví hada). Vyslovuje sa "quat-la-supe", z čoho je odvodený anglický tvar "Guadalupe".
Na hnedom škapuliari zasa vidíme Pannu Máriu Karmelskú, ktorá sa zjavila Šimonovi Stockovi, a ktorej sa pripisuje mnoho zázrakov.
Začiatok moderných mariánskych zjavení sa datuje k roku 1830, keď sa Panna Mária zjavila Kataríne Labouré a dala jej návrh na medailu, ktorú dnes poznáme pod názvom Zázračná medaila. Slová na medaile viedli k objasneniu Nepoškvrneného počatia, ktoré sa potom v roku 1854 stalo dogmou.
O ďalšom titule Matka milosrdenstva sa traduje, že prvým, kto oslovil Máriu týmto menom, bol opát z 10. storočia svätý Odo. V 11. storočí bol tento titul začlenený do modlitby Salve Regina.
Úcta k Panne Márii z Aparecidy siaha do roku 1717, keď rybári našli hlinenú sošku, ktorú vyčistili a umiestnili vo svojom príbytku a nazvali ju Nossa Senhora da Conceição Aparecida, teda Panna Mária Zjaveného Počatia, ktorá je považovaná za patrónku Brazílie. Neskôr sa k jej úcte postavila najväčšia svätyňa v Južnej Amerike.
Veľmi známy je je tiež titul Matka dobrej rady, ktorý vznikol na základe obrazu v 13. storočí v talianskom Genazzane.
Okrem toho sa Panna Mária teší aj titulom Panna Mária rozväzovačka uzlov, Mystica Rosa, Panna Mária nemožného a mohla by som ešte pokračovať.
Nielen vo svete, ale aj u nás je veľmi známa Panna Mária Bolestná (Sedembolestná), ktorej titul sa vzťahuje na jej bolesti. Pôvod úcty k Máriiným bolestiam vznikol na kresťanskom Východe a medzi priekopníkov tejto úcty patril svätý Efrém Sýrsky. Na Západe sa kult vyvinul z úcty k piatim ranám (bolestiam) Ježiša Krista.
Nemenej známou je tiež Panna Mária La Salette, ktorá sa 19. septembra 1846 zjavila 11-ročnému Maximovi Giraudovi a 15-ročnej Melánii Calvatovej. 11. februára 1858 sa Panna Mária v Lurdoch zjavila jednoduchému francúzskemu dievčatku Bernadette Soubirousovej v jaskyni Massabielle a je spájaná s mnohými zázračnými uzdraveniami. O niekoľko rokov neskôr, 13. mája 1917 sa zasa zjavila trom malým portugalským pastierikom vo Fatime, aby im odovzdala dôležité posolstvá pokoja a obrátenia.
Ďalšie tituly Panny Márie zdôrazňujú jej úlohu ako Prostrednice všetkých milostí, Našej Ochrankyne, či Pomocnice kresťanov, čo odráža vieru v jej mocné orodovanie u Boha za ľudí. Vzývaním Márie pod týmito titulmi sa veriaci zverujú jej materskej ochrane a podpore v životných ťažkostiach.
Po bitke pri Lepante v roku 1521 ustanovil pápež Pius V. sviatok Panny Márie, Matky Víťaznej, na 7. októbra. Tento sviatok bol potom v roku 1960 premenovaný pápežom svätým Jánom XXIII. na Pannu Máriu Ružencovú. A počas prvej svetovej vojny pápež Benedikt XV. vyhlásil Máriu za Kráľovnú pokoja a pridal vzývanie Mária, Kráľovná pokoja, do Loretánskych litánií.
Vzývaním Márie jej rôznymi menami uznávame jej veľkosť a preukazujeme jej dôveru, keď sa zverujeme jej mocnému príhovoru. V každom titule môžeme vidieť "dvere", ktoré nás hlbšie vedú do jej srdca.
Mariánske tituly teda nie sú len vyjadrením náboženského jazyka, ale spôsob, ako si pripomenúť Máriu. Odrážajú ľudskú túžbu pochopiť ženu, ktorá zohrala jedinečnú a nenahraditeľnú úlohu v dejinách spásy a ktorá naďalej sprevádza veriacich a zbožných s materinskou nežnosťou.
Masima - Verím a Dôverujem
